„Sudca prijal Muslimov sľub, že nevycestuje z Európskej únie a že sa dostaví na prípadnú výzvu súdu,“ informovala po vynesení verdiktu hovorkyňa súdu Markéta Puci. Existenciu zatykača potvrdila napokon aj turecká oficiálna tlačová agentúra Anadolu.
Rozhodnutím súdu sa Česi vyhli škandálu, ktorý hrozil po tom, čo žiadosť Ankary o vydanie Muslima pohybujúceho sa slobodne po celej Európe ignorovalo napríklad Belgicko či Španielsko. Práve z Bruselu pricestoval Sýrčan do Prahy na medzinárodnú konferenciu, počas ktorej v hoteli Marriott prehovoril aj na tlačovej konferencii.
„Mali by sme ho ihneď prepustiť a ospravedlniť sa mu,“ reagoval ešte pred vynesením verdiktu bývalý minister zahraničia Karel Schwarzenberg (TOP 09), ktorý sa desiatky rokov venoval situácii sýrskych Kurdov. „Je to úplne to isté, ako keby sme vydali zatykač na nejakého rakúskeho politika. To by sa ľudia len čudovali. Turecko je známe tým, že využíva medzinárodné zatykače proti svojim politickým odporcom,“ neodpustil si pripomienku skúsený český politik.
Foto: Reuters, DAVID W CERNY
Portál denníka Hospodářske noviny cituje zdroj z diplomatického prostredia: „Turecko otvorene vedie vyhladzovaciu vojnu proti Kurdom, ktorí pomohli Američanom poraziť IŠ. Zatknutie (Muslima – pozn. red.) nahnevalo Kurdov, radosť nemajú v USA. A ak ho nevydáme, tak nahneváme Turkov.“ Ankara teraz môže do 40 dní podať žiadosť o vydanie prepusteného Muslima. Turecký veľvyslanec v Česku Ahmet Bigalid, citovaný tureckými novinami Sabah, však už v utorok podľa očakávania neskrýval sklamanie.
„Sme nespokojní s verdiktom. Prepustenie Muslima môže mať negatívny vplyv na česko-turecké vzťahy,“ adresoval diplomat Česku „upozornenie“. Nepriamo tak Prahe okrem iného pripomenul, že Česku hrozí strata takmer 12 miliárd korún (viac ako 472,6 milióna eur) v prípade nedokončenia elektrárne Adularya. Hovorca tureckého kabinetu Bekir Bozdag „udrel“ priamo: „Rozhodnutie je v rozpore s medzinárodným právom a bude mať vplyv na vzťahy s Českou republikou.“
Podľa neho „medzinárodné spoločenstvo robí niekedy na prospech terorizmu“. Bozdag tak pokračuje v tóne Ankary, ktorá obviňuje úniu z podpory terorizmu. V tomto duchu sa za posledné dva roky prejavil aj prezident Recep Erdogan, keď z podpory teroristických organizácií obvinil Berlín. „Nemecko roky chráni stúpencov PKK“ a „Nemecko je rajom teroristov“ zaznelo z úst novodobého tureckého sultána.
Prepustený sýrsky Kurd Sálih Muslim je tvrdým kritikom vládnutia Erdogana. Nedávno napríklad odsúdil vojenskú operáciu Ankary na severe Sýrie pod kódovým označením Olivová ratolesť. A v sobotu, tesne pred zatknutím, na jednej zo sociálnych sietí zverejnil snímku detí zabitých počas tureckej ofenzívy v oblasti mesta Afrín a fotografiu doplnil textom: "Turecký prezident – vrah detí.“
Cieľom Ankary v rámci operácie Olivová ratolesť je potlačenie kurdských milícií YPG. Turci majú totiž obavy z rastu vplyvu Kurdov v spomínanej oblasti na sýrsko-tureckých hraniciach. Pritom milície YPG sa vlani v rámci medzinárodnej koalície vedenej USA výrazne podieľali na porážke islamských radikálov z tzv. Islamského štátu (IŠ) v Sýrii. V roku 2016 YPG dokonca otvorilo v Prahe svoje európske zastupiteľstvo. České ministerstvo zahraničia však následne reagovalo vyhlásením, že Česko neuznáva takzvaný sýrsky Kurdistan ani žiadnu jeho politickú reprezentáciu.
Ešte v tom istom roku tak pražská kancelária YPG ukončila činnosť. „Budeme postupovať štandardne a podľa zákona, o čom budem v utorok informovať tureckého kolegu Mevlüta Cavusoglua,“ nepriamo predpovedal utorkový verdikt súdu Martin Stropnický (ANO), šéf českej diplomacie v demisii.
Zároveň odmietol špekulácie, podľa ktorých by Praha uvažovala o možnosti vymeniť dvoch českých občanov väznených v Turecku práve za Muslima. Turecký súd ešte vlani poslal na šesť rokov za mreže Markétu Všelichovú a Miroslava Farkasa za „spoluprácu“ so sýrskymi Kurdmi. Trest si odpykávajú vo väznici v meste Van. Napokon rovnaký odmietavý postoj ako Stropnický vyjadril ohľadne „obchodu“ aj turecký minister spravodlivosti Abdülhamit Gül.
„Neprichádza to do úvahy,“ citujú ministra turecké noviny Sabah. Ešte začiatkom februára zaradilo Turecko Muslima na zoznam najhľadanejších osôb. Ešte aj dnes, po odstúpení z postu jedného z lídrov Kurdskej strany demokratickej únie (PYD), má Muslim veľký vplyv na Kurdov. Podľa Ankary je PYD súčasťou tureckej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú považuje za teroristickú organizáciu. Nečudo preto, že v tureckých médiách sa objavuje spoločná skratka oboch organizácií PYD/PKK. Podľa agentúry Anadolu turecké ministerstvo vnútra vypísalo odmenu za zadržanie Muslima vo výške takmer milióna dolárov.
Pôvodnú agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok z denníka Pravda.