„Opúšťame jednotný trh, život bude iný,“ vyhlásila Mayová v Londýne. Pripustila, že vzájomný prístup na trh bude menší ako teraz. Zástancov brexitu upokojila aj vyhlásením, že v Británii sa skončí jurisdikcia Súdneho dvora EÚ, budúca obchodná dohoda má obsahovať nezávislý arbitrážny mechanizmus.
Mayová zdôraznila, že ide o vyjednávanie a obe strany musia prijať, že ani jedna zo strán nemôže mať presne to, čo chce. Verí však, že dohoda sa nájde. Budúca dohoda s EÚ podľa Mayovej bude musieť rešpektovať to, že Briti v referende o vystúpení z EÚ v roku 2016 hlasovali za prevzatie kontroly nad vlastnými hranicami, zákonmi a financiami. Zároveň sa však nehlasovalo o tom, že by krajina chcela vzdialené vzťahy so svojimi partnermi. Premiérka chce, aby budúca dohoda o vzájomných vzťahoch bola „čo najširšia a najhlbšia“, obsahovala viac oblastí. „Verím, že je to dosiahnuteľné. Je to v záujme EÚ aj v našom záujme a máme jedinečný východzí bod, pretože od začiatku už máme rovnaké zákony a pravidlá,“ uviedla Mayová.
Aj keď Británia chce opustiť spoločný trh, záleží jej na hladkom pohybe tovaru cez hranice. Británia podľa Mayovej si preto bude chcieť zachovať úzke väzby s EÚ, a to aj v oblasti zachovania štandardov a regulácií EÚ pre tovary. Tie by v Británii mali zostať na rovnako vysokej úrovni, ako sú v EÚ. Británia má zároveň záujem zostať súčasťou niektorých agentúr EÚ – Mayová spomenula liekovú agentúru, ale aj agentúru pre leteckú bezpečnosť a pripomenula, že to pre Britániu znamená dodržiavať pravidlá týchto agentúr a poskytovať im finančné príspevky.
Férovú a otvorenú obchodnú súťaž by podľa nej mali zabezpečiť recipročné záväzky oboch strán. EÚ i Británia podľa nej musia mať záujem na udržaní úzkych väzieb medzi občanmi. Aj preto je napríklad za vzájomné uznávanie kvalifikácií.
Britská premiérka sa nemohla vyhnúť ani otázke Severného Írska. EÚ a Británia sa už v decembri dohodli na tom, že v rámci rozvodovej zmluvy sa budú snažiť nájsť riešenie na to, aby sa vyhli obnoveniu „tvrdej“ hranice medzi Írskom a Severným Írskom. Zástancov brexitu však pobúril návrh rozvodovej zmluvy, ktorý zverejnila Európska komisia. Tá navrhla, aby Severné Írsko aj po brexite v podstate zostalo súčasťou colnej únie. Londýn totiž doteraz neprišiel s konkrétnym návrhom iného riešenia.
Mayová odmietla, že Londýn by mohol konať jednostranne tak, že by jednoducho len nezaviedol tvrdú hranicu s Írskom. „Vybrali sme si odchod, máme zodpovednosť za nájdenie riešenia. Ale je na nás všetkých spoločne na tom pracovať,“ vyhlásila Mayová. Ako konkrétne by si riešenie predstavovala vláda, však neuviedla.
Európska dvadsaťsedmička už dlho čaká od Londýna konkrétnejšie predstavy o tom, aké vzťahy s EÚ by chcela Británia po brexite. Neoficiálne sa hovorilo o viacerých modeloch úzkej spolupráce, akú má EÚ napríklad s Nórskom, prípadne so Švajčiarskom.
Od takého modelu budúcich vzťahov sa však Londýn aj predchádzajúcimi výrokmi premiérky Mayovej začal vzďaľovať. Mayová totiž pod tlakom radikálnych stúpencov brexitu už v roku 2016 vyhlásila, že Británia odíde z colnej únie, ale aj zo spoločného trhu, keďže trvá na obmedzovaní imigrácie EÚ. Dvadsaťsedmička od začiatku rokovaní o brexite trvá na postoji, že Británia si nebude môcť vyberať hrozienka z koláča – ak chce prístup na spoločný trh, tak musí prijať pravidlo o voľnom pohybe osôb, tak ako je to aj v prípade krajín, ako je Nórsko. Aj preto podľa hlavného vyjednávača EÚ pre brexit Michela Barniera postoje Londýna naznačujú, že jedinou možnosťou budúcich vzťahov bude obchodná dohoda podobného typu, akú má teraz EÚ s Kanadou.
Mayová by však chcela niečo viac, ako je dohoda medzi EÚ a Kanadou. „V skutočnosti každá dohoda o voľnom obchode je iná podľa záujmov krajín, ktorých sa týka. Ak je to vyberanie hrozienok z koláča, potom je takou každá obchodná dohoda,“ argumentovala Mayová.
Svoju pozíciu k rokovaniam o budúcich vzťahoch s Britániou po brexite bude 27 členských štátov schvaľovať na summite koncom marca. Dohoda, o ktorej sa bude vyjednávať v ďalšej fáze rokovaní o brexite, by mala byť hotová a začať platiť po skončení tzv. prechodného obdobia. To by podľa návrhu EÚ malo trvať odo dňa brexitu (konca marca 2019) do konca roka 2020. O prechodné obdobie požiadala Británia. V rámci neho má byť stále akoby členom EÚ, ale už bez hlasovacích práv.
Agentúrnu správu sme nahradili textom z denníka Pravda.