Vlani prijaté pravidlá favoritom sťažujú šancu získať v parlamente väčšinu. Súčasne zvýhodňujú predvolebné spojenectvá, ktoré sa však po voľbách pokojne môžu rozpadnúť s tým, že zúčastnené strany vytvoria nové koalície.
Preferencie z polovice februára, odkedy platí moratórium na zverejňovanie výsledkov čerstvejších sociologických sond, naznačovali, že pravicová koalícia strany Forza Italia expremiéra Silvia Berlusconiho a xenofóbnej Ligy, bývalej separatistickej Ligy severu, ktorá si pod vedením Mattea Salviniho zmenila názov v snahe osloviť voličov aj v centrálnom a južnom Taliansku, získa najviac hlasov i parlamentných kresiel. Ďalšie dva bloky, stredoľavá koalícia vedená expremiérom Matteom Renzim a jeho Demokratickou stranou a populistické Päťviezdičkové hnutie (M5S) Luigiho di Maia, za pravičiarmi o niečo zaostávali.
„Nech však ktorákoľvek strana či koalícia získa najviac hlasov, je veľmi nepravdepodobné, že by pri novom volebnom zákone dosiahla absolútnu väčšinu parlamentných kresiel,“ predpovedá pre Pravdu Davide Vampa, politológ z Astonovej univerzity.
„Pri tomto systéme je veľmi ťažké mať stabilnú väčšinu v novozvolenom parlamente, ktorá by vytvorila vládu,“ myslí si aj Alessandra Mignolliová, politologička rímskej univerzity Sapienza. „Politická scéna v Taliansku totiž v súčasnosti nie je bipolárna, ale troj- alebo dokonca multipolárna. Navyše si treba uvedomiť, že tento systém umožňuje volebné spojenectvá, tie sú však viac zdanlivé, ako skutočné, pretože môžu byť po voľbách zmenené, strany sa môžu rozísť a vytvoriť koalíciu s inými partnermi,“ dodala pre Pravdu.
Odhadovať výsledky s pomocou posledných prieskumov je nevďačné aj preto, že priveľa Talianov v nich priznalo, že sa ešte nerozhodlo a preferencie strán boli v pohybe. Demokratická strana, ktorá v posledných rokoch vládla so stredopravými spojencami, postupne stráca stúpencov pre klesajúcu popularitu jej lídra Renziho. Podpora Päťviezdičkového hnutia, naopak, rastie. „Napriek mnohým ťažkostiam a skromným výsledkom starostov z jeho radov pri spravovaní veľkých miest vrátane Ríma, bude M5S pravdepodobne najsilnejšou individuálnou stranou vo voľbách, ale bez väčšiny, ktorá je nutná na zostavenie vlády,“ prognozuje Mignolliová.
Pri takomto hmlistom výhľade je veľmi nevďačné prognózovať povolebné scenáre. Politológ Vampa uvažuje o dvoch: „Prvým je, že žiadna koalícia nezíska absolútnu väčšinu kresiel. Druhým, že pravici sa podarí na poslednú chvíľu prilákať dostatočný počet nerozhodnutých voličov a absolútnu väčšinu dosiahne. V prvom prípade Berlusconiho Forza Italia a Renziho Demokratická strana s pomocou menších strán by mohla byť schopná vytvoriť veľkú koalíciu. Na čele veľkej koalície by mohol stáť súčasný premiér Paolo Gentiloni z Demokratickej strany, ktorý je na rozdiel od Renziho oveľa konsenzuálnejšou postavou.“
Pri druhom zo spomínaných scenárov, v prípade, že pravicová koalícia získa absolútnu väčšinu, by sa premiérom podľa experta z Astonovej univerzity mohol stať Berlusconiho nominant Antonio Tajani, súčasný predseda Európskeho parlamentu. „Vedenie pravicovej vlády by si však mohol nárokovať aj Salvini, ak jeho strana získa viac hlasov ako Forza Italia. Výsledkom by bola prvá západoeurópska vláda vedená radikálne pravicovou, otvorene euroskeptickou, protiimigrantskou populistickou stranou. Takýto vývoj sa však zdá byť málo pravdepodobný, keďže sa očakáva, že napriek agresívnej kampani Salviniho získa Forza Italia viac hlasov ako Liga,“ upozorňuje Vampa.
Po zrátaní volebných výsledkov kľúčová úloha pripadne prezidentovi republiky. Politologička Mignolliová pripúšťa, že ak hnutie M5S bude individuálne najúspešnejšou stranou, hlava štátu ho môže poveriť, aby sa pokúsilo nájsť väčšinu pre svoj program v parlamente.
„To sa mu zrejme nepodarí, lebo koaličný potenciál M5S, ktoré nie je náchylné ku kompromisom, je len minimálny,“ predpokladá expertka a dodáva: „V prípade, že pravicová koalícia získa väčšinu, mandát by mohol získať Berlusconiho kandidát Tajani. Problém je však v tom, že členovia pravicovej koalície sa len v máločom zhodnú. Odlišný je aj ich postoj k EÚ. Kým Berlusconi hovorí, že je proeurópsky, jeho partneri sú vyhranení proti únii. Takže aj tento pokus pravdepodobne zlyhá. Následne by sa prezident mohol pokúsiť iniciovať zostavenie vlády, ktorá by nadviazala na tú súčasnú, tým, že by poveril Gentiloniho, aby sa pokúsil nájsť väčšinu dohodou s Berlusconim. Tomuto variantu sa hovorí aj Renzusconi. Je to totiž to, čo by Berlusconi a Renzi pravdepodobne radi urobili, i keď to pred voľbami otvorene nepriznali. Všetko však napokon bude závisieť od toho, aké výsledky ich strany dosiahnu.“