Navyše celá oblasť je prepojená sieťou zákopov a podzemných tunelov. S podobnými sa stretli Rusi a Američania v Afganistane. Navyše silu islamských teroristov umocňujú tisíce civilistov v úlohe živých štítov. A tu je jeden z dôvodov, prečo Východná Ghúta je aj po útokoch vládnych jednotiek, ktoré sa začali 25. februára, kotlom, pod ktorým stále horí. Dnes sme svedkami ozbrojeného konfliktu, ktorý nadobudol pozičný charakter, keď sa znepriatelené strany vzájomne sledujú.
Ani špeciálnym jednotkám známym ako Tigre a Republiková garda sa situáciu zatiaľ nepodarilo zvrátiť v prospech vlády v Damasku. Ako informovala aj britská BBC, zatiaľ jediným pokrokom v ofenzíve je obkľúčenie oblasti a obsadenie asi jednej jej tretiny vládnymi silami, ktoré civilistom poskytli humanitárnu pomoc. V pondelok ju umožnili aj obyvateľom na území kontrolovanom radikálmi.
Pomoc iba civilistom
„Do oblasti dorazil prvý humanitárny konvoj,“ informovala sýrska pobočka úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA). Ide o prvú pomoc počas troch týždňov trvajúcich bojov o Východnú Ghútu. Podľa OCHA spomínaný konvoj pozostával zo 46 vozidiel smerujúcich do mesta Dúmá, najväčšej lokality v obliehanej enkláve.
„Konvoj dopravil pomoc asi pre 27-tisíc ľudí. Sýrska vláda povolila prepravu, ale z konvoja museli vyložiť väčšinu zdravotníckeho materiálu,“ cituje Reuters úradníka Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Dôvodom malo byť znemožnenie prípadného ošetrovania ranených povstalcov.
Taktika povstalcov
„Rafinovane vybudovanú sieť zákopov medzi obytnými domami vidieť iba zo vzduchu. Navyše potoky, riečky a ďalšie vodné zdroje, ktorých je v oblasti veľké množstvo, radikáli prehradili a voda, ktorá sa z nich vyliala, tvorí prírodnú prekážku medzi existujúcimi dopravnými tepnami,“ tvrdí napríklad Oleg Blochin, vojenský spravodajca, ktorý vo Východnej Ghúte strávil veľa času. Podľa neho by si pechota s prekážkou poradila, ale nie ťažká technika, ktorá má tak k dispozícii iba prístupové dopravné tepny. Ibaže na nich čakajú v úkrytoch islamskí radikáli. Problémom je aj sieť tunelov.
„Je dokonca dvojúrovňová. Predovšetkým v časti Džabar, ležiacej severovýchodne od Damasku. A to robí vrásky sýrskemu vojenskému veleniu,“ analyzuje situáciu v oblasti vojenský spravodajca. Vrásky však majú aj tisíce civilistov, ktorí by chceli opustiť miesto bojov. Vyhnúť sa bombám zhadzovaným vládnymi lietadlami na povstalcov a islamských radikálov účelovo zamiešaných medzi civilistami. Nepomohla ani nedávna rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN, požadujúca „neodkladné“ 30-dňové humanitárne prímerie a vytvorenie humanitárnych koridorov.
Účinkom sa zatiaľ minula aj následná iniciatíva ruského prezidenta Vladimira Putina s každodennými päť hodín trvajúcimi prestávkami v útokoch. To však nebránilo Washingtonu opätovne v nedeľu obviniť Moskvu „zo spoluúčasti na zabíjaní civilistov v Sýrii“. Už tradične sa v tomto smere pridala aj britská premiérka Theresa Mayová, ktorá v telefonickom rozhovore s prezidentom USA Donaldom Trumpom „bodovala“ tvrdením, že „Sýria a jej ruský spojenec nesú plnú zodpovednosť za utrpenie civilistov“.
Východná Ghúta
- Leží v provincii Damask a rozprestiera sa od Damasku západným, južným a východným smerom.
- Hranicu na severe tvorí kopec Džabál Kasjún (1 151 m).
- Ide o zelené poľnohospodárske pásmo, ktoré počas mieru bolo vyhľadávaným miestom oddychu predovšetkým v jarnom období.
- Dnes je oblasť pevnosťou islamských extrémistov, ktorí ostreľujú viac ako sedem miliónov obyvateľov Damasku a okolitých oblastí.
- Ide o jednu z prvých oblastí v Sýrii, ktorú od vypuknutia občianskej vojny pred siedmimi rokmi kontrolujú opozičné sily. Sú medzi nimi napríklad organizácia Hajád Tahrír aš Šám, predtým Front an Nusrá, ktorú nielen OSN zaradila na zoznam teroristických subjektov.
- Vo Východnej Ghúte operujú aj príslušníci teroristických zoskupení, ako je Fajlák ar Rahmán, Ahrár aš Šám či Džaís al Islam. Začiatkom roku 2017, po dohode na summite v kazašskej Astane z iniciatívy Ruska, Turecka a Iránu, vznikli na sýrskom území štyri tzv. deeskalačné oblasti.
- Východná Ghúta sa ňou stala 4. mája minulého roku. Napriek tomu napätie v oblasti nepoľavilo a začiatkom roku 2018 sa situácia ešte vyostrila a vyhlásené prímerie má iba formálny charakter.
- V enkláve žije dodnes podľa rozličných zdrojov od 150– do 300-tisíc civilistov a sú živými štítmi pre dobre vycvičených asi desaťtisíc islamských radikálov.
Živé štíty teroristov
Každý pokus dostať sa z obkľúčenia sprevádzajú povstalci a hlavne islamskí radikáli streľbou, o čom sa napríklad presvedčil pakistanský manželský pár. Napokon sa z kotla dostal nie vďaka prímeriu, ale na základe rokovania povstalcov s pakistanskou vládou.
Napriek pretrvávajúcemu ostreľovaniu oblasti protivládnymi povstalcami podľa sýrskej štátnej televízie sa podarilo uniknúť z obkľúčenia iba dvom deťom – chlapcovi a dievčaťu. Tisíce civilistov však nemajú to šťastie a mnohí sa stávajú obeťami bombardovania povstaleckých pozícií. Situácia pripomína nedávne udalosti v bojoch o kontrolu mesta Aleppo.