Ak ho parlament prijme, Ukrajina sa môže výrazne posunúť v boji proti korupcii. Otázne však je, či zákon bude spĺňať očakávania v zahraničí a kedy vlastne začne fungovať to, s čím počíta. Ide o zriadenie protikorupčného súdu.
Poslanci schválili návrh právnej normy v prvom čítaní a prezident očakáva, že ju v blízkom čase dostane na podpis. „Zákon by mal byť definitívne prijatý na jar,“ povedal Petro Porošenko v televíznom prejave.
Západ očakáva, že súd začne pracovať v tomto roku. Nazar Cholodnitskij, šéf špeciálneho úradu protikorupčnej prokuratúry, je však skeptický: „Nie som si istý, či sa to stane do konca roka. Naopak, som si istý, že dovtedy nezačne fungovať,“ povedal pre agentúru Interfax-Ukrajina. Pesimizmus Cholodnitského vyplýva z toho, že sa asi nepodarí včas obsadiť funkcie na súde a že tento orgán nebude mať tak rýchlo materiálne zázemie. Špecializovaný súd, na ktorý sa čaká už zhruba dva roky, by mal určite dosť práce. Úrad, ktorému šéfuje Cholodnitskij, za toto obdobie podal obžaloby v 97 prípadoch veľkej korupcie, ale existujúce súdy doteraz nikoho neodsúdili.Pre Ukrajinu je vznik protikorupčného súdu zvlášť dôležitý. Podľa indexu organizácie Transparency International je vnímanie korupcie medzi tamojšími občanmi veľký problém. V rebríčku 180 štátov sveta sa Ukrajina vlani umiestnila na nepríjemnom 130. mieste. Návrh zákona, ktorý je v parlamente, predložil Porošenko. Pôvodne mal pritom iný názor. „Ešte v lete 2017 vyhlasoval, že taký súd nie je potrebný a že jeho vytvorenie odporuje ústave,“ pripomenula stanica Deutsche Welle.
Nakoniec však v decembri minulého roku Porošenko posunul poslancom svoj návrh. Jeho znenie však nenadchlo Západ, pretože prezident nezapracoval do textu dôležité odporúčania Benátskej komisie, ktorá je európskym poradným orgánom v ústavnoprávnych záležitostiach. Ku kritike sa pridali aj medzinárodní veritelia Ukrajiny, ktorí podmieňujú ďalšiu finančnú pomoc dôveryhodným ťažením štátu proti korupcii.
Problém spočíva v tom, ako návrh (ktorý by sa dal ešte upraviť) ráta s výberom sudcov a obsahom ich práce. Zahraničie odporúčalo, aby panel medzinárodných expertov mal kľúčové slovo pri kandidátoch, ale fakticky má byť len poradným zborom, lebo ukrajinská sudcovská komisia môže vetovať jeho názor, ak sa tak rozhodne najmenej 11 z jej 16 členov. V návrhu sa nepočíta ani s odporúčaním, aby sa špecializovaný súd zaoberal nepravdivými majetkovými priznaniami štátnych predstaviteľov.
Podozrivou podmienkou pri výbere sudcov je podľa Alexandra Lemenova, hlavného experta združenia Obnoviteľný balík reforiem, to, že kandidáti musia mať dobrú skúsenosť z medzinárodných organizácií alebo zo súdnych ustanovizní v zahraničí v oblasti boja proti korupcii: „Vzniká pocit, že štátna moc už vie, kto si podá prihlášku do výberového konania. S takými skúsenosťami sú na Ukrajine jedinci. Veľmi sa tak zmenšuje priehrštie kandidátov. Niet z koho vyberať,“ upozornil podľa Deutsche Welle.
Na zmeny v prerokúvanom návrhu zákona vyzýva Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý pomáha ekonomike na Ukrajine. Z obrovského balíka 17,5 miliardy dolárov doteraz poslal do Kyjeva približne polovicu tejto sumy. Ďalšie pôžičky podmieňuje aj zriadením protikorupčného súdu tak, že sa jednoznačne prihliadne na zahraničné názory. „Goesta Ljungman, zástupca MMF na Ukrajine, dal jasne najavo, že Porošenkov návrh nespĺňa požiadavky fondu a treba ho pozmeniť,“ napísal denník Financial Times.