Ich účelom je vraj posilniť moc prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Aj podľa všetkého môžu viesť k volebným podvodom.
Kľúčové prezidentské a parlamentné voľby sú naplánované na november 2019, ale podľa agentúry AP sa môžu konať aj skôr. K tomu, aby sa Erdogan udržal na čele prezidentského systému, kde úrad premiéra po očakávaných voľbách prestane existovať, bude musieť získať 51 percent hlasov.
Ak zmeny parlamentom prejdú, Erdoganova vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) by mohla vstúpiť do predvolebnej koalície s nacionalistami zo Strany národnej akcie (MHP). Tí by tak získali kreslá v parlamente, aj keby ich strana neprekročila stanovený prah 10 percent hlasov. Erdogan by si na oplátku zaistil ich podporu pri prezidentskej kampani.
Zmeny môžu viesť k volebným podvodom
Hlavná opozičná sila, Ľudová republikánska strana (CHP), sa obáva, že navrhované zmeny môžu viesť k volebným podvodom. Ak sa presadí, vláda bude môcť dosadzovať k dohľadu nad volebnými miestnosťami straníckych funkcionárov, povolávať ozbrojené zložky alebo presúvať volebné urny.
Volebné lístky vhadzované do urien tiež nebudú musieť nutne niesť pečiatky príslušnej volebnej komisie. K tejto praktike už došlo počas minuloročného referenda a opozičné strany ju neúspešne napadli na najvyššom súde. Za protiprávnu ju označila aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá priebeh všeľudového hlasovania monitorovala.
Dve opozičné strany v utorok zmeny označili za protiústavné a neúspešne sa pokúsili dosiahnuť, aby o nich parlament nerokoval.
Ergoganova AKP tieto opatrenia obhajuje tým, že sú nevyhnutné pre „bezpečnosť volieb“ na juhovýchode krajiny obývanom prevažne Kurdmi, kde kurdskí povstalci podľa AKP vyhrážkami alebo násilím ovplyvňujú voličov.
Vládna strana AKP a nacionalisti majú dostatočnú väčšinu na to, aby zmeny v parlamente presadili.