Budapešť stupňuje kritiku a hrozby na adresu Kyjeva. Šéf diplomacie Péter Szijjártó varoval, že Maďarsko zablokuje dve významné stretnutia v prípade, že Ukrajina nezmení kontroverznú právnu normu. Ide o školský zákon, ktorý zavádza povinné vyučovanie v ukrajinčine, čím by sa podľa Budapešti porušili práva maďarskej národnostnej menšiny. „Maďarsko nepodporuje stretnutie ministrov obrany EÚ-Ukrajina a summit NATO-Ukrajina,“ vyhlásil Szijjártó podľa agentúry MTI.
Prvé podujatie by sa malo konať budúci mesiac, druhé je naplánované v lete. Proti zákonu, ktorý by obmedzil výučbu v jazykoch národnostných menšín, sa s výhradami ozvali aj v Rumunsku a Poľsku. Najďalej zachádza Maďarsko, ktoré je odhodlané stavať prekážky ukrajinskému približovaniu k NATO a EÚ.
Kyjev zatiaľ urobil len malý ústupok Budapešti – školský zákon má nadobudnúť účinnosť až od roku 2023. Z maďarského pohľadu sa však problém nevyriešil, pretože požaduje zapracovať do textu pripomienky európskych expertov. Szijjártó tvrdí, že jeho krajina nemá inú možnosť, ako vystupňovať tlak na susedný štát, než je blokovanie snahy o začlenenie do euroatlantických štruktúr.
Porošenko považuje úsilie o členstvo v NATO za jednu z priorít zahraničnej politiky. Kyjev pritom mohol byť na ceste do aliancie už inde, ale pred desiatimi rokmi mu niektorí na Západe hodili polená pod nohy.
Nepripravená Ukrajina
Zvláštny predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí pre Ukrajinu Kurt Volker pripomenul udalosti na summite NATO v roku 2008, keď sa Kyjev nedočkal Akčného plánu členstva (anglická skratka MAP), čo je akási predsieň aliančného veľkoklubu. "USA presadzovali poskytnutie MAP pre Ukrajinu a Gruzínsko, čo bolo správne a čo sa malo urobiť, lebo MAP nie je zárukou členstva. Je to nástroj, spôsob, ako pomôcť krajine pripraviť sa, aby sa stala nádejným kandidátom neskôr,“ povedal pre agentúru UNIAN s tým, že americkí spojenci sa obávali automatického nasmerovania k členstvu.
Volker dodal, že Ukrajina a ani Gruzínsko nie sú pripravené na vstup do NATO, pričom stojí pred nimi veľa práce, aby vôbec mohli splniť kritériá. Porošenko si myslí, že sa to podarí do roku 2020, ale vyzerá to otázne. Brusel, kde je sídlo aliancie, pripomína Kyjevu, že treba pokročiť nielen s reformami v obrane, ale tiež zlepšiť protikorupčné opatrenia a vymožiteľnosť práva.
Nevôľa Moskvy
Na jednej strane v posledných rokoch medzi obyvateľmi na Ukrajine stúpla podpora pre členstvo v NATO, na druhej strane zostávajú nevyriešené územné problémy s Krymom a Donbasom, čo bráni Kyjevu, aby pomýšľal na vstup do aliancie. „Väčšina pozorovateľov hovorí, že ukrajinská perspektíva členstva je na roky vzdialená,“ poznamenala agentúra Reuters. „Podľa politického experta Ruslana Bortnika nie je vstup Ukrajiny do aliancie otázkou najbližších desať až pätnásť rokov,“ uviedol denník Segodňa. „Celý problém spočíva v tom, že Rusko bude pokračovať v tlaku a Západ sotva bude súhlasiť so vstupom nášho štátu do NATO. A keby sme hovorili o možnej eskalácii na Donbase, tak vylučujem tento variant,“ nazdáva sa Bortnik. Porošenko však verí, že sa veci pohnú dopredu: "Našou ďalšou ambíciou je získať MAP pre Ukrajinu,“ zdôraznil podľa agentúry Ukrinform. Šéf misie Ukrajiny pri NATO Vadim Pristajko informoval, že Porošenko už poslal predmetný list generálnemu tajomníkovi aliancie Jensovi Stoltenbergovi.
Rusko, ktoré opakovane označuje rozširovanie aliancie za bezdôvodné, by rado videlo svojho suseda ako neutrálnu krajinu, ale Porošenko chce do ústavy presadiť zmienku o orientácii štátu na NATO. V budúcom roku, keď sa chystá obhajovať vo voľbách funkciu hlavy štátu, plánuje vypísať referendum o členstve v aliancii.