Stavať ich začali už v 4. storočí, pretože ide o miesto, kde bol podľa kresťanskej viery pokrstený Ježiš Kristus. Státisíce pútnikov, ktorí sem ročne prúdia, musia používať iba úzku cestu, zvyšok územia je ohradený a opatrený varovnými nápismi Pozor nebezpečenstvo, napísala agentúra AP.
Miesto Ježišovho krstu je na palestínskom Západnom brehu Jordánu a po jeruzalemskom Chráme Božieho hrobu a palestínskom Betleheme je tretím najposvätnejším miestom kresťanstva. K Jordánu ročne prichádza pol milióna pútnikov. Mnohí v bielom šatstve sa sami ponárajú do vody na znamenie svojej viery.
Do roku 1930 tu postavili svoje kostoly okrem iného vyznávači sýrskej, koptskej, katolíckej i gréckej ortodoxnej cirkvi.
Roku 1967 Izrael vo vojne Západný breh Jordánu obsadil a duchovní z miesta odišli. Izraelčania potom do kostolov aj na pozemky v ich okolí rozmiestnili míny, ďalšie výbušniny potom pridali Palestínčania. Podľa izraelských predstaviteľov je na mieste 3000 výbušnín a okrem nich ešte nevybuchnutá munícia z bojov.
Zabezpečený bol len úzky priechod pri návšteve pápeža Jána Pavla II. v roku 2000. Ten teraz používajú aj pútnici, avšak návštevy sa musia koordinovať s izraelskou armádou. Oficiálne bolo miesto pútnikom sprístupnené až roku 2011, kedy Izrael zabezpečil príjazdovú cestu k údoliu Jordánu. Dnes ju používajú denne autobusy privážajúce stovky ľudí.
Izrael poskytol 1,15 milióna dolárov na odmínovanie
Na odmínovanie sa podarilo získať 1,15 milióna dolárov. Poskytol ich Izrael a súkromní darcovia. Celé miesto má byť do roka prístupné pútnikom, duchovenstvu a turistom.
Tí, ktorí projekt pripravovali, museli prejsť historické záznamy, vypočuť bývalých vojakov a pozrieť staré mapy. Zistili, že tie najsilnejšie, protitankové míny, boli rozmiestnené na západ od príjazdovej cesty, nášľapné míny a nástražné výbušniny sú na pozemkoch patriacich ku kostolom. Odborníci ale vedia, že táto predbežná lokalizácia nie je presná, a tiež to, že s mínami mohla pohnúť pôdna erózia. Hľadá sa s pomocou dronov, psov, detektorov kovov aj ťažkej techniky. „Musí sa pracovať pomaly, bezpečne, bez rizika,“ povedal riaditeľ izraelského úradu pre odstraňovanie mín Marcel Aviv.
Štyri roky sa vyjednávalo s predstaviteľmi jednotlivých denominácií, ktoré na mieste majú svoj majetok. Ďalšie rokovania sa viedli s Izraelom, ktorý má túto oblasť pod kontrolou, aj s Palestínčanmi, ktorí počítajú so štátom na Západnom brehu Jordánu. Guvernér Jericha Madžíd Fitjaní je rád, že sa s prácami začalo. „Žiadali sme o to dlho. Chceme, aby sa tie míny, ktoré tu rozmiestnil Izrael, odstránili, pretože to je naša krajina,“ povedal.