Odborník takto hodnotí výmenu stráží na poste kubánskeho prezidenta. Hlavou štátu sa včera stal Miguel Díaz-Canel (57). Do tejto roly ho vybral parlament. Raúl Castro (86) však zatiaľ povedie Komunistickú stranu Kuby.
"V kľúčovom historickom momente zaistíme pokračovanie revolúcie,“ uviedol včera vo vyhlásení prezident Díaz-Canel.
Raúl Castro hľadal nástupcov, ktorí budú lojálni k jeho predstavám. Lenže noví lídri, vrátane Díaza-Canela, sa narodili po revolúcii.
"Raúl Castro zostáva v úlohe prvého tajomníka strany. V rámci nej sa robia strategické politické rozhodnutia,“ reagoval pre Pravdu William LeoGrande, odborník na Kubu a profesor na Americkej univerzite vo Washingtone. "Nemali by sme očakávať veľké zmeny politiky s nástupom Díaza-Canela do prezidentského úradu. Keby mal s Raúlom Castrom nejaké veľké nezhody, tak by ho nevybrali za jeho nástupcu. Díaz-Canel však bude mať právomoci rozhodovať o vysokopostavených vládnych lídroch a o uplatňovaní dohodnutých politík. Je to dôležité,“ myslí si LeoGrande.
Sebastián Arcos z Inštitútu pre výskum Kuby tvrdí, že výmena Castra za Díaza-Canela v tomto momente skôr pripomína zmeny v Rusku, keď na jedno volebné obdobie prezidenta Vladimira Putina vystriedal premiér Dmitrij Medvedev. "Preto má táto zmena malý vplyv na krajinu. Kubánci sú unavení zo starých trikov režimu a jeho rétoriky. Historická generácia, ktorú predstavujú Castrovci, ešte neodišla. Skutočná zmena môže prísť až potom,“ uviedol pre Pravdu Arcos.
Foto: SITA/AP, Ismael Francisco
Režim na Kube už roky experimentuje s ekonomickými, ale do istej miery aj politickými reformami. Prežil pád komunistického bloku a prispôsobil sa situácii, keď začal vysychať prúd peňazí od ľavicovej vlády vo Venezuele, ktorá je v hlbokej hospodárskej kríze. Dlhodobo sa v Havane hovorí o posune k čínskemu modelu. Teda, že komunistická strana si ponechá všetku politickú moc, ale postupne zavedie viac ekonomických reforiem.
Do toho ešte vstupujú vzťahy s USA. Desaťročia trvajúce embargo proti Kube začal uvoľňovať predchádzajúci americký prezident Barack Obama, ktorý dokonca ostrov navštívil. Donald Trump však opäť proti Havane pritvrdil.
"Predpokladám, že vzťahy s USA zostanú v najbližšej budúcnosti napäté. Biely dom bude kritizovať kubánsku vládu a embargo neskončí. Havana však potrebuje prilákať zahraničné investície. V roku 2017 ich získala vo výške okolo dvoch miliárd. Vládcovia Kuby chcú naďalej z investícií profitovať a kontrolovať ich,“ reagoval pre Pravdu W. Alejandro Sanchez, analytik medzinárodných vzťahov z Centra pre námornú bezpečnosť.
Podľa sociologičky Silvie Pedrazaovej však Kubánci chcú mať väčší vplyv na riadenie štátu. "Žiadajú, aby mohli skutočne voliť, nie si len vyberať z kandidátov predložených režimom,“ uviedla pre Pravdu Pedrazaová. "Symbolicky odchodom Raúla Castra sa končí jedna éra. Chce však vládnuť ďalej cez Díaza-Canela. Ale aj symbolický koniec éry je niečo,“ tvrdí odborníčka na Kubu z Michiganskej univerzity.
"Raúl Castro hľadal nástupcov, ktorí budú lojálni k jeho predstavám. Lenže noví lídri, vrátane Díaza-Canela, sa narodili po revolúcii. Môžu veriť v to isté, čo Castrovci, ale ich životné skúsenosti sú iné. Zmena na Kube nepríde hneď. Ale nedá sa jej zabrániť,“ dodal Navia.