Projekt ale po šesťročnom prerušení stavby znovu vyvolal pobúrenie v Bosne, podľa ktorej sa obe krajiny najskôr musia dohodnúť na jasnom určení hraníc pobrežných vôd.
Budovanie mosta sa začalo v roku 2007 napriek silnému odporu vtedajšieho bosnianskeho vedenia. Kvôli svetovej ekonomickej kríze ale boli práce o päť rokov neskôr z rozhodnutia chorvátskej vlády prerušené.
Most má byť dlhý 2 440 metrov a jeho konštrukcia z betónu a ocele má odolať všetkým nepriaznivým podmienkam. Predpokladá sa, že táto dopravná cesta bude sprevádzkovaná do troch až štyroch rokov. Podľa denníka Večernji list hodnota kontraktu s Číňanmi presiahne dve miliardy kún (270 miliónov eur).
Chorvátska vláda realizáciu projektu obhajuje tým, že Pelješacký most ušetrí čas pri ceste na polostrov, ale aj na južnú časť chorvátskeho pobrežia s Dubrovníkom. Teraz totiž vodiči musia prechádzať cez 12 kilometrov široký úsek bosnianskeho územia, ktoré siaha až k moru, a cez dve hraničné kontroly.
Bosna už pred začatím stavby v roku 2007 Chorvátsku pohrozila súdnou žalobou na medzinárodom či arbitrážnom súde.
Po pondelkovom podpise kontraktu chorvátskych predstaviteľov s čínskou spoločnosťou dal dôrazný nesúhlas s týmto zámerom znovu najavo predseda predsedníctva Bosny (kolektívna hlava štátu) Bakir Izetbegovič. Zdôraznil, že stanovisko Bosny a Hercegoviny v tejto veci sa počas viac ako desiatich rokov nijako nezmenilo.
Miesto, kde by mal Pelješacký most stáť.
Chorvátsky premiér Andrej Plenković výhrady Sarajeva odmieta a tvrdí, že most sa buduje „s plným rešpektovaním Bosny a Hercegoviny“. „Výška (mostu) 55 metrov umožňuje plavebnú cestu a kvalitné fungovanie (bosnianskeho) prístavu Neum, čím sú zabezpečené všetky práva Bosny a Hercegoviny,“ vyhlásil Plenkovice podľa chorvátskeho štátneho rozhlasu a televízie HRT.