„Status quo tejto dohody pre nás jednoducho nie je udržateľný, bez ohľadu na to, či od nej Američania odstúpia alebo nie,“ citovala Arághčího iránska agentúra ISNA.
Podľa jeho vyjadrenia je Irán v súvislosti s dohodou pripravený na všetky alternatívy vývoja.
Irán sa v súvislosti s dohodou sústreďuje najmä na sľúbené ekonomické benefity. Tvrdí, že bez ich úplnej implementácie, najmä v oblasti uvoľnenia bankových sankcií, nemá pre Irán dodržiavanie dohody zmysel.
Americký prezident Donald Trump má do 12. mája rozhodnúť, či USA odstúpia od jadrovej dohody s Iránom, čo sa podľa agentúry AP zdá byť pravdepodobné napriek nesúhlasu zo strany ďalších signatárov dohody. Odstúpenie od dohody by pritom znamenalo znovuzavedenie sankcií voči Iránu.
Dlhodobá kritika Trumpa
Trump dohodu s Iránom dlhodobo kritizuje a žiada, aby zohľadňovala aj iránsky program vývoja balistických rakiet či destabilizujúcu úlohu, ktorú táto islamská republika zohráva v oblasti Blízkeho východu.
Podľa vyhlásenia Kremľa sa lídri Francúzska a Ruska, ktoré rovnako patria medzi signátorov tejto dohody, v pondelok prihlásili k jej zachovaniu a vyzvali na úplnú implementáciu, píše DPA.
Irán a šesť mocností – Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA – dospeli 14. júla 2015 k dohode o jadrovom programe Teheránu, čím zavŕšili viac než desaťročie rokovaní na túto tému. Na jej základe boli zrušené sankcie OSN, EÚ a USA voči islamskej republike výmenou za to, že Irán dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa Západu zameraný na získanie jadrových zbraní.