Opozícia tak protestovala po tom, čo z utorkového diskusného maratónu nevzišiel ňou očakávaný nový premiér. Pritom práve líder opozície Nikol Pašinjan bol jediným kandidátom.
Pašinjan však v hlasovaní získal podporu len 45 poslancov. Na zvolenie potreboval minimálne o šesť viac. Ibaže väčšinu v parlamente má vládnuca Republikánska strana Arménska (RSA), ktorá v 105-člennom parlamente odmietla kandidáta 56 hlasmi. Podľa niektorých je to dôkaz, že „vládny klan nechce opustiť v jeho prospech zabehaný politický systém“. Opozičnému lídrovi nepomohli ani vyhlásenia, podľa ktorých „Rusko ostáva naším strategickým partnerom“ a „arménsky ľud nežiada zmenu zahraničnej politiky krajiny“.
„Všetky cesty sú zablokované,“ informoval Pašinjan predpoludním na jednej zo sociálnych sietí. Výnimku mali iba sanitky, vozidlá ministerstva pre mimoriadne situácie, ako aj dopravné prostriedky armády. Vzápätí však opozičný líder požiadal stúpencov, aby blokádu ukončili o 15. h SELČ. O dve hodiny skôr malo byť už v prevádzke aj miestne medzinárodné letisko. Podľa záberov televízie bola však stále zablokovaná ulica Amirjana v susedstve ústredného Námestia republiky.
„Ide o riadený chaos, ktorý by mohol byť prípravou pôdy napríklad pre Turecko a Azerbajdžan túžiace rozdeliť Arménsko,“ reagoval na situáciu portál EuroAsia s tým, že „v malej krajine, akou je Arménsko, v čase globalizácie sa neustále skloňuje slovo nezávislosť, pričom presnejšie by bolo s prívlastkom politická“. Je to však diskutabilné. Podľa viacerých reakcií by napríklad USA nepohrdli malým územím s tromi miliónmi obyvateľov ako miestom pre svoju vojenskú základňu v susedstve Ruska. Už dnes, podľa dostupných informácií, pracuje na veľvyslanectve USA v Jerevane a v celom Arménsku 2 500 amerických diplomatov. Viac ich je iba v Nemecku. Ak by sme spomínaný pomer preniesli napríklad na Rusko, tak by v ňom muselo pracovať takmer 121-tisíc amerických diplomatov.
Americké záujmy
„Umožnite nám vybudovať vojenskú základňu a my vám sľúbime, čo budete chcieť,“ špekuluje o plánoch USA portál EuroAsia. Zároveň nevylučuje, že čosi podobné už počuli od Washingtonu v kazašskej Astane v snahe získať miesto pre vojenskú základňu pri Kaspickom mori, ale aj v Tadžikistane, ktorý sa dnes usiluje pre zmenu zrušiť rovnaký ruský vojenský objekt. A je tu ešte Turecko a jeho verný spojenec Azerbajdžan, ktorý sa s Arménskom dostal do vojenského konfliktu o Náhorný Karabach. Jerevan v tomto prípade zachránilo Rusko, o čom veľmi dobre vedel dnes už bývalý arménsky prezident a do 23. apríla aj premiér Serž Sargsjan. Podľa výrokov si to uvedomuje aj Nikol Pašinjan.
„Otázkou však ostáva, či sa mu podarí kontrolovať lavínu emócií, ktorú spustil,“ položil si otázku aj panarabský portál Dahab. Pašinjan to musí zvládnuť prinajmenšom v najbližších siedmich dňoch, keď sa má podľa ústavy konať druhé kolo hlasovania o novom šéfovi kabinetu. Ak by sa to nepodarilo, tak to bude ešte ťažšie. Prezident v takom prípade rozpustí parlament a do 30 až 45 dní by mal vypísať predčasné parlamentné voľby.
Dominujúca korupcia
V nebezpečnej politickej hre je však stále ešte, ako pripomínajú aj noviny Neue Zürcher Zeitung, vládnuca elita reprezentovaná v snemovni konzervatívnou RSA. Jej stúpenci nechcú zmeniť doterajší politický systém.
„Pašinjan a jeho okolie pripravovali ľudí na víťazstvo, ale zároveň varovali pred falošnými nádejami na prirýchle zmeny. Mnohí demonštranti si to uvedomujú. Ibaže sú natoľko presýtení dominujúcou korupciou, vzťahmi politiky s podnikmi, monopolmi a politickým útlakom, že v ich očiach je lepšie všetko, čo je teraz,“ analyzujú situáciu noviny Neue Zürcher Zeitung.