„Konštruktívna dohoda mohla byť (už) vtedy ľahko uzavretá,“ vyhlásil Trump o vyjednávaniach z roku 2015. „Ale nebola,“ dodal. Teraz bude mať prezident šancu ukázať, že to zvládne lepšie. Ale prečo teraz odstupovať? Prieskumy ukazujú, že väčšina Američanov podporuje pokračovanie účasti USA na dohode. Trump uviedol, že plní ďalší zo svojich sľubov, jeho voličom však na tejto otázke nikdy nezáležalo toľko ako na imigrácii, obchode a ekonomike. Tu sú tri dôvody, prečo Trump začal dohodu nenávidieť a prečo svoj krok urobil.
Likvidácia Obamovho dedičstva
Trump chce odstrániť dedičstvo svojho predchodcu Baracka Obamu, svoj odpor k iránskej dohode občas vysvetľoval v osobnej rovine. Opakovane zosmiešňoval bývalého ministra zahraničia a jedného z tvorcov dohody Johna Kerryho, vrátane vtipov o cyklistickej nehode, pri ktorej si Kerry zlomil nohu. Podľa jednej správy Kerryho snahy o komunikáciu s Iráncami v posledných dňoch pomohli prezidentovi priblížiť sa k opusteniu dohody. Trump sa o tom v utorok spomenul na twitteri, takže túto tému mal určite na mysli.
„John Kerry nemôže prekonať skutočnosť, že mal šancu a zbabral ju,“ napísal. „Držte sa stranou od vyjednávania, John, poškodzujete svoju krajinu!“ doplnil.
Od nástupu do úradu Trump útočil na takmer každý z podpisov svojho predchodcu. Do týždňa po inaugurácii Trump stiahol USA z obchodných rokovaní o transpacifickom partnerstve. V júni oznámil zámer odvolať účasť USA na parížskej dohode o zmiernení klimatických zmien a zrušil tiež ochranu pre niektorých neregistrovaných imigrantov, čo je tiež z Obamovej éry.
Trump a republikáni v Kongrese urobili z odvolania takzvaného Obamacare, teda zákona zvyšujúceho vládnu reguláciu trhu so zdravotným poistením, ústredný bod (hoci z veľkej časti neúspešný) svojho legislatívneho programu v prvom roku. Trump tiež znovu uvalil sankcie a cestovné obmedzenia na Kubu, zrušil navrhnuté kontroly na emisie elektrární, štandardy palivovej účinnosti pre nové automobily a ďalšie environmentálne regulácie. Podporil tiež odvolanie niektorých kontrol finančných inštitúcií z čias Obamu.
Príklon k Izraelu
Keď Trump kandidoval na prezidenta, nebol taký kritický k dohode s Iránom ako teraz. Hoci hovoril, že si myslí, že išlo o chybu a zle dohodnutú dohodu, naznačil, že môže byť ochotný plniť americké záväzky.
Trumpov posun k odmietavejšiemu stanovisku voči dohode možno úzko vysledovať k jeho plnej podpore Netanjahuovi a tvrdej izraelskej línii v mierových rokovaniach na Blízkom východe. Príklon k Netanjahuovi nastal po skoršom naznačení, že môže byť v regióne nestranným „tvorcom dohôd“. „Nepomôže, keď začnem hovoriť, že som veľmi proizraelský,“ povedal Trump na kandidátskej debate republikánov vo februári 2016. Vtedy ho senátori Ted Cruz a Marco Rubio ostro kritizovali za jeho deklarovanú neutralitu v arabsko-izraelských rokovaniach.
Ďalší mesiac Trump oznámil publiku na výročnej konferencii americkej proizraelskej lobistickej organizácie AIPAC, že jeho „prioritou číslo jedna je odstrániť katastrofálnu dohodu s Iránom“. Načrtol, že dojednanie podľa neho zlyhalo v tom, že nerieši destabilizujúce pôsobenie Iránu v regióne a rozvoj jeho raketového programu.
Povedal, že medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi neexistuje „morálna rovnocennosť“ v mierových rokovaniach. Dodal, že keď sa stane prezidentom, „skončí dni zaobchádzanie s Izraelom ako občanom druhej kategórie“. Od začiatku svojho úradovania začal Trump proces presunu amerického veľvyslanectva do Jeruzalema, pohrozil Palestínčanom novými sankciami, pokračoval v kritike iránskej vlády a teraz opustil jadrovú dohodu s Iránom. Odvolával pritom aj na dôkazy prezentované Netanjahuom.
Spolupracovníci z radov jastrabov
Tretím dôvodom sú Trumpovi noví spolupracovníci. Počas prvého roka svojho úradovania urobil Trump niekoľkokrát kroky k formálnemu opustenie dohody s Iránom a potom zase od zámeru ustúpil.
Vypovedanie dohody mu údajne vyhovárali hlavní experti v jeho vláde, vrátane ministra zahraničia Rexa Tillersona, poradcu pre národnú bezpečnosť Herberta McMastera a ministra obrany Jamesa Mattisa. Z tejto trojice však zostal na svojom mieste iba Mattis a jeho vplyv, ako sa zdá, slabne. Tillersona a McMastera nahradili Mike Pompeo a John Bolton, ktorých vo vzťahu k Iránu považujú za jastrabov.
Takže zatiaľčo kedysi prezident možno počúval rady, aby bol opatrný v opúšťaní amerických záväzkov voči Iránu, tentoraz to vyzerá, že jeho inštinkty – vrodená nedôvera k multilateralizmu všeoobecne a predovšetkým k Iránu – našli nadšenú podporu. Po 15 mesiacoch Trump vytvoril zahraničnopolitický tím, ktorý má väššinou to isté zmýšľanie – jeho zmýšľanie.