A v regióne je rozbušiek dosť. Dohodu s Teheránom vytvorili v roku 2015 USA, Rusko, Británia, Francúzsko, Čína, Nemecko a Európska únia. Veľmoci uvoľnili sankcie proti Iránu.
Teherán sa zaviazal, že jeho jadrový program bude pod prísnou kontrolou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) do roku 2025 a v niektorých prípadoch až do roku 2040. Kritici dohody pripomínajú, že nie je jasné, čo bude potom, že sankcie proti Iránu svet zrušil príliš rýchlo a že dohoda nerieši vývoj balistických rakiet krajiny. Je tiež jasné, že Teherán o svojom atómovom programe klamal, keď tvrdil, že je len na civilné účely.
Irán dohodu dodržiava
"Bez ohľadu na to, aké výhrady môžeme mať proti dohode, neexistuje skutočne dobrý dôvod na to, aby z nej USA vystúpili. IAEA opakovane potvrdila, že ju Irán dodržiava,“ uviedol pre Pravdu Fanar Haddad z Blízkovýchodného inštitútu na Národnej singapurskej univerzite.
Trump pokladá dohodu za zhnitú od základu a už v predvolebnej kampani sľuboval, že ju zmení. Podľa experta na americkú politiku na Blízkom východe Jamesa Gooda však tento postoj nie je veľmi založený na faktoch. "Ideológovia tvrdia, že vystúpenie z dohody urobí USA bezpečnejšími. Ukáže sa, že sa mýlia, ale koľko za to zaplatíme,“ pripomenul pre Pravdu Goode. Teherán kritizoval Trumpa a v iránskom parlamente sa uskutočnilo aj „povinné“ pálenie vlajky USA s pokrikom smrť Amerike. Režim však súhlasí so zachovaním dohody, ak to podporia ostatné veľmoci.
Je tu však viacero otázok. "Trump odstúpil od dohody. Jeden z dôsledkov, ktoré to môže mať, je, že Irán sa bude cítiť menej obmedzený. Izrael nedávno bombardoval jednotky Teheránu v Sýrii. Irán môže mať pocit, že nastal čas na odvetu. Je to nebezpečný moment,“ reagoval pre Pravdu bezpečnostný expert Ahron Bregman z King's College v Londýne.
"Napriek skutočnej a dokonca zúfalej snahe amerických spojencov v Európe dosiahnuť dohodu s USA o iránskej jadrovej politike, Trumpa to nepresvedčilo. V prejave toto úsilie šéf Bieleho domu odmietol a sústredil sa na obvinenia proti Teheránu. Pritom však povedal, že USA a ich spojenci spoločne chápu iránsku hrozbu. Lenže v tom nie je jednota, ani nie je jasné, čo bude ďalej,“ uviedla pre Pravdu Barbara Slavinová, odborníčka na Irán z Atlantickej rady.
Zničené veci
Podľa expertky Trump opäť ukázal, že má kapacitu zničiť veci, ktoré dosiahol jeho predchodca Barack Obama. "Bude teraz na Európe, aby presvedčila Irán, aby pokračoval v napĺňaní dohody napriek sankciám USA. Rusko a Čína teraz tiež môžu prevziať kabát svetového líderstva, pokiaľ sa Amerika chce vzdať tejto tradičnej úlohy. Po Trumpovom rozhodnutí sa nič nestalo jednoduchším ani na Blízkom východe, ani vo svete. A v Severnej Kórei vývoj pozorne sleduje Kim Čong-un, ktorý bude požadovať viac záruk predtým, ako príde s nejakými ústupkami,“ pripomenula Slavinová rokovania o jadrovom programe KĽDR.
Veľa teda bude závisieť od toho, akú má Trump predstavu o ďalšom vývoji. A to nie je vôbec jasné. Je odstúpenie od dohody len naplnením jeho volebného sľubu, ale v ďalších krokoch už bude Biely dom napriek tvrdej kritike Iránu opatrný? Alebo sa Trump pohol smerom k snahe zmeniť teokraticko-autoritatívny režim v Teheráne? O tom dlhodobo hovorí jeho nový poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton. Ten v roku 2015 napísal pre denník New York Times komentár pod názvom: Bombardujme Irán, aby sme zastavili iránsku bombu.
Obavy z vojenského zásahu proti Teheránu sú namieste. Oslabený šiitský Irán by chcel vidieť izraelský premiér Benjamin Netanjahu a privítala by to aj sunnitská Saudská Arábia a jej spojenci. Podľa viacerých expertov však Trump momentálne ešte nie je naklonený scenáru využitia vojenskej sily. Skôr sa bude zatiaľ spoliehať na vyjednávanie. "Rozhodnutie Trumpa je kľúčový moment, ktorý môže prispieť k nestabilite na Blízkom východe, ale môže byť z toho aj diplomatický prelom,“ reagoval pre Pravdu expert na región Sean Folley zo Štátnej univerzity v Tennessee.
"Šéf Bieleho domu odsunul nabok dohodu a zavedie sankcie proti Iránu. Iránsky prezident Hasan Rúhaní však uviedol, že ak budú ďalší účastníci dodržiavať záväzky vyplývajúce z dohody, všetko bude pokojné,“ uviedol pre Pravdu profesor Jamsheed Choksy, expert na Irán z Indianskej univerzity. "Trump však chce lepšiu dohodu s Teheránom a USA majú globálnu moc, aby veci spustili. Teherán potrebuje prístup k zahraničným technológiám a svetovému obchodu. Rokovania budú pokračovať na verejnosti aj v zákulisí. Je možné vylepšiť dohodu dodatkami, prípadne stvoriť aj nový dokument,“ myslí si Choksy.
"Trump sľúbil ďalšie rokovania, ale čaká ho prázdny stôl,“ oponuje však Slavinová.
Podobne to vidí Hadad. "Tvrdý postup USA na Blízkom východe prispieva k podobným postojom v Teheráne, Tel Avive a Rijáde. Budúcnosť pre región nevyzerá dobre,“ tvrdí expert.