„Jeruzalem musí byť hlavným mestom dvoch štátov,“ zhodla sa väčšina rečníkov. Ruský predstaviteľ zopakoval ponuku Moskvy, aby sa izraelsko-palestínske rozhovory konali v ruskej metropole. Podľa neho by v tomto procese mohol zohrať konštruktívnu úlohu aj Egypt.
Po pondelkovom izraelskom masakre na hranici s pásmom Gazy nasledoval v utorok palestínsky Deň katastrofy (nakba). V rovnaký deň pochovávali v pásme Gazy prvé z 59 obetí streľby na izraelskej hranici. Približne v rovnakom čase vypukli v palestínskom Ramalláhu na západnom brehu rieky Jordán nové protesty proti kontraproduktívnemu kroku USA presťahovať svoje veľvyslanectvo do Jeruzalema. Nepokoje sú súčasťou protestov v rámci dňa, počas ktorého si Palestínčania pripomínajú udalosti po vyhlásení štátu Izrael v roku 1948. Státisíce Palestínčanov vtedy utiekli alebo ich vyhnali z nového štátu.
Palestínske vedenie: Protesty budú pokračovať
„Izrael je suverénnym štátom, ktorý má právo samostatne rozhodnúť o svojom hlavnom meste. Ibaže celé roky sme túto zrejmosť prehliadali,“ oslovil z videozáznamu prítomných na pondelkových pompéznych oslavách založenia štátu Izrael prezident Trump. Vraj USA mali už dávno presťahovať veľvyslanectvo. Americký líder napriek kontroverznému postoju nezabudol dodať, že „USA sú stále stúpencami dosiahnutia mierovej dohody medzi Izraelom a Palestínčanmi“. „Streľbou izraelských vojakov do Palestínčanov sa to neskončilo. Protesty budú pokračovať,“ citujú agentúry zo stanoviska palestínskeho vedenia. Podľa izraelského premiéra Banjamina Netanjahua a jeho strategického amerického spojenca má však vraj Izrael právo na obranu aj v prípade streľby proti neozbrojeným Palestínčanom. Napokon, ako informoval izraelský portál Newsru o útoku na neozbrojených ľudí, svedčí o tom skutočnosť, že na izraelskej strane neboli žiadne straty na životoch a ani nik neutrpel zranenie. Podľa hovorcu izraelskej armády citovaného BBC izraelskí vojaci však nestrieľali do protestujúcich, proti ktorým už tradične použili slzotvorný plyn. „Ostrá paľba mierila na extrémistov, ktorí sa zamiešali do davu,“ tvrdil hovorca. Telá mnohých obetí niesli znaky smrteľného zásahu do hlavy alebo hrudníka. Podľa odborníkov aj to svedčí o tom, že strelci mali v úmysle usmrtiť a nie zraniť demonštrantov.Na masaker reagoval aj šéf izraelského kabinetu Benjamin Netanjahu citovaný agentúrami AFP aj AP. „Izrael musí brániť svoje hranice,“ pokúšal sa odôvodniť streľbu svojich vojakov. Zároveň obvinil hnutie Hamas, že je za celým konfliktom a zneužíva masy s cieľom „zničiť Izrael“. „Práve to bol dôvod, prečo hnali tisíce ľudí na hranicu, aby ju prekročili,“ tvrdil Netanjahu. Podľa izraelskej armády sa tak stalo na šestnástich miestach línie oddeľujúcej Izrael od pásma Gazy. Veľvyslankyňa USA v OSN Nikki Haleyová v utorok na rokovaní BR OSN ocenila Izrael „za zdržanlivosť pri zásahu proti Palestínčanom“.
Čosi iné si však, aspoň podľa množstva reakcií, myslí drvivá väčšina krajín, ktoré odsúdili streľbu ostrou muníciou do neozbrojených ľudí, väčšinou palestínskej mládeže. Napokon, v rovnakom tóne vyznelo už spomínané utorkové mimoriadne rokovanie BR OSN. Iba pár hodín po tom, čo Washington odmietol návrh rezolúcie z kuchyne Kuvajtu, ktorý kritizoval rozhodnutie Tel Avivu za každú cenu silou potlačiť palestínske protesty vyvolané rozhodnutím prezidenta USA Donalda Trumpa presťahovať z Tel Avivu do Jeruzalema zastupiteľský úrad. Pritom ide o evidentné porušenie stále platných medzinárodných dohôd nielen o Svätom meste, na ktorého východnú časť ako metropolu budúceho štátu si nárokujú Palestínčania.
Mahmúd Abbás: Bola to masová vražda
„Bezpečnostná rada OSN vyjadruje hlboké znepokojenie a ľútosť v súvislosti so zabitím palestínskych civilistov, ktorí využili svoje právo na pokojný protest,“ cituje francúzska tlačová agentúra AFP zo spomínaného kuvajtského návrhu rezolúcie.
„Bola to masová vražda,“ reagoval Mahmúd Abbás citovaný BBC po tom, čo vyhlásil v autonómii trojdňový smútok za obeťami masakry. Väčšina politikov popri ostrých slovách na adresu Tel Avivu nezabudla vyzvať obe strany konfliktu na zdržanlivosť. Francúzsky prezident Emmanuel Macron však otvorene kritizoval použitie zbraní proti neozbrojeným civilistom. Rovnako ako veľvyslanec jeho krajiny v BR OSN v priamom televíznom prenose. Zároveň však vyzval aj hnutie Hamas, aby nezneužívalo masy na svoje politické ciele. Nezabudol zároveň vyjadriť počudovanie nad tichom zo strany veľmocí ako rekciou na najnovšie tragické udalosti na hranici s pásmom Gazy.
Turecký líder Erdogan, ktorého krajina ako člen NATO je na pravom krídle aliancie, si tiež neodpustil slová kritiky. Krok Tel Avivu charakterizoval ako genocídu. Premiér Netanjahu mu vzápätí odkázal, aby „nikoho nepoučoval o morálke“. Berlín síce nepriamo, ale predsa sa nevyhol kritike, keď konštatoval, že Izrael „mal reagovať proporcionálne existujúcej hrozbe“. Zato noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung odkázali jasne a uštipačne Trumpovi: „Človeku, ktorý sedí v Bielom dome, by mali darovať učebnicu dejín“.
Moskva slovami šéfa diplomacie Sergeja Lavrova zopakovala, že Moskva bola vždy verejne proti presťahovaniu zastupiteľských úradov z Tel Avivu do Jeruzalema.