Profesor medzinárodných vzťahov Migranjan: Arménom by dnes sotva kto pomohol

Arménsky premiér Nikol Pašinjan je známy protiruskými a prozápadnými postojmi. Je síce demagóg a populista, ale nie je hlupák. Ak by totiž prišiel s geopolitickým aspektom, tak by rozdelil ľud, ktorý zjednocujú problémy, ako je bieda, korupcia, nezamestnanosť či blokáda a vojna, povedal počas návštevy Slovenska pre Pravdu Andranik Migranjan, profesor Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov.

22.05.2018 08:00
debata (20)

Ako Armén určite veľmi citlivo sledujete práve vývoj v tejto krajine. Nedávno ste si dokonca položili otázku. „Vari čvarga, táto špina bude diktovať krajine, kto a ako má v nej žiť?“ Nazvali ste to hanbou, s tým, že v takýchto prípadoch sa vraj hanbíte, že ste Armén.

Milujem Arménsko a jeho obyvateľov. Vždy som však skeptický, tak ako svojho času Platón, Aristoteles a ďalší velikáni, keď čvarga vychádza na ulicu, keď vedená lídrom diktuje. Je to vždy nebezpečné pre takú malú krajinu, akou je Arménsko, ktoré čelí blokáde a vojne. A to bol aj dôvod mojich obáv z možných ťažkých následkov najnovšieho spoločenského pohybu. Situácia sa však zatiaľ vyvíja viac-menej prijateľne. Možno má na tom podiel rozvaha bývalého prezidenta Armena Sarkesiana, ktorý sa chystal zasadnúť do premiérskeho kresla. Pozitívne bolo aj to, že nálady más sa netransformovali na revolučné konanie. A to ma napĺňa určitým optimizmom.

Celkove však, ako som konštatoval nedávno, Arménsko sa dnes nachádza medzi demokraciou a ochlokraciou. Vychádzam z toho, že človek, akým je dnešný arménsky premiér Nikol Pašinjan, v živote nikdy nič neriadil. Je absolútnym diletantom v politike, ale zato je profesionálnym demagógom a populistom, ktorý sa v živote ničím iným nezaoberal. Podarilo sa mu však vyvolať veľké spoločenské očakávania. Otázkou je, či je schopný ich reálne splniť. Myslím si, že nie je. Dnes aj samotný Boh, ak by prišiel do Arménska, by sotva dokázal v existujúcich podmienkach reálne zmeniť situáciu v krátkodobom i strednodobom časovom horizonte. Bol by som rád, ak by sa to podarilo, ale zatiaľ sa iba formuje nová vládna moc, ktorá sľubuje skoncovať so zlom a nastoliť dobro.

Odhliadnuc od hesiel populistov a demagógov Arméni neskrývajú potrebu spoločenských zmien na pozadí biedy, blokády, korupcie a migrácie do zahraničia, ktoré dodnes kvária postsovietsky priestor.

Premiér Pašinjan veľa hovoril o zlodejstvách oligarchov, ich nečestnom obohacovaní, ale vzápätí stačil ubezpečiť, že neráta s kádrovými čistkami, prerozdelením súkromného vlastníctva, aj keď si to želá ľud. Arméni totiž volajú po sociálnej spravodlivosti, po rozdelení bohatstva oligarchov. Ibaže tak to nechodí, a preto tamojší vývoj sledujem s určitými obavami.

Zmení sa na pozadí najnovšieho vývoja vzťah Jerevanu k Moskve?

Je to zložitá otázka, aj keď v spomínanom pohybe nie je geopolitický aspekt. Nie že by vôbec neexistoval. Premiér Pašinjan je známy protiruskými a prozápadnými postojmi. Je síce demagóg a populista, ale nie je hlupák. Ak by totiž prišiel s geopolitickým aspektom, tak by rozdelil ľud, ktorý zjednocujú problémy, ako je bieda, korupcia, nezamestnanosť či blokáda a vojna.

Z globálneho aspektu si vzťahy s Ruskom zaslúžia pozornosť Jerevanu. V prvom rade kvôli bezpečnosti krajiny. Napríklad v prípade existujúceho konfliktu v Náhornom Karabachu. Týka sa to však aj všetkých dôležitých hospodárskych objektov, ktoré vlastní Rusko. Napríklad jadrovej elektrárne. V krajine sú aj dve ruské vojenské základne, a napokon Arménsko s Ruskom spája strategické spojenectvo. V neposlednom rade sú v hre aj peňažné transfery približne troch miliónov Arménov pracujúcich v Rusku, ktorí do vlasti posielajú časť zárobkov príbuzným.

Dnes sme však svedkami hlavne aktivít globálnych hráčov na svetovej politickej scéne. Hlavne v prípade USA a Číny. Aké miesto má podľa vás v tomto smere Rusko?

Aj keď Rusko už nehrá úlohu ako v časoch existencie Sovietskeho zväzu, ale v spomínanom zápase vyhrá ten, na čiu stranu sa postaví.

Prečo si to myslíte?

Rusko má tri veci, ktoré znamenajú pre každého v spomínanom zápase výhody: raketovo-jadrový potenciál, obrovský priestor a v neposlednom rade obrovské zásoby. Z toho vyplýva, že v prípade dnešnej konfrontácie USA – Rusko ide vlastne o zápas o budúcnosť. Konkrétne o zápas Washingtonu s Pekingom o post svetového lídra.

A čo má s tým spoločné Moskva?

V rámci akéhosi "medzikroku“ sa Američania rozhodli podmaniť si Rusko, aby sa následne vrhli do rozhodujúceho zápasu s Čínou. Z tohto aspektu sa preto neráta s oslabením rusko-amerického napätia. V prípade Washingtonu to konkrétne znamená snahu zlikvidovať vplyv Ruska, ako to už bolo v prípade udalostí začiatkom deväťdesiatych rokov. Dnes však Rusko obnovilo svoju subjektivitu v medzinárodných vzťahoch, ktorú sme začiatkom 90. rokov čiastočne stratili.

Vari USA majú na spomínanú „likvidáciu“ ruského vplyvu racionálny dôvod?

Vo Washingtone neveria, že sa dokážu dohodnúť s Moskvou proti Pekingu. Američania nechcú Rusom dovoliť aby rozhodovali samostatne. Stále majú obavy, že ruský líder Vladimir Putin sa otočí iným smerom, ako to majú USA v pláne. A tu je aj odpoveď na otázku, prečo sme dnes svedkami pokračujúcich aktivít USA, ktorých cieľom je pokúsiť sa ekonomicko-finančne zlomiť Rusko, zasiať nedôveru medzi lídra a ľud, ako aj rozoštvať elity. Ide zároveň o snahu vyvolať nespokojnosť ľudí, ako to bolo v Arménsku alebo v iných republikách. Jednoducho naordinovať spoločenské napätie, vnútornú revolúciu, pretože zvonku sa nedajú dosiahnuť spomenuté americké ciele. A k ich dosiahnutiu má pomôcť nastolený bábkový režim, ktorý bude tancovať, ako bude pískať Washington. Američania sa pritom ponáhľajú, kým Čína nie je pripravená na rozhodujúcu bitku. Zatiaľ sa však musia vyrovnať s Ruskom, a až potom je na rade Peking.

Myslíte si, že je jednoduché odstaviť Rusko?

Určite nie je. Pochopiteľne, Rusko sa bude brániť a USA nebudú schopné donekonečna držať v pohotovosti celý západný svet. Priveľmi veľký kúsok si odhryzli, a ich možnosti nie sú nekonečné. Dôležitá je aj skutočnosť, že Rusko bojuje nielen za vlastné záujmy, ale aj za záujmy ďalších. A to je aj podstata procesu čoraz väčšieho zbližovania Moskvy s Pekingom ako protiváhy americkej dominancii. Tým skôr, že USA vyhlásili Číne obchodnú vojnu. Je to jedna z foriem už spomínaného amerického pokusu pokoriť aj Peking. Američania majú o. i. obavy z rastu čínskeho hrubého národného produktu, z ktorého sa financuje čínska armáda. A to môže mať za následok zmenu vo vojensko-politickej rovnováhe vo svete. Najprv na Ďalekom východe a následne v oblasti Indického a Tichého oceánu. Teda v oblastiach, v ktorých sa USA cítia pánmi skoro sto rokov.

Skúsenosti Moskvy s Pekingom v minulosti neboli najlepšie. Maova Čína sledovala vlastné geopolitické ciele. Nehrozí to aj dnes?

Všetky superveľmoci bez rozdielu majú vlastné geopolitické ciele.

Predsa len, neotočí sa napokon Peking k Moskve chrbtom po prípadnom získaní prevahy vo svete?

Nie je to také jednoduché. Spomínané sovietsko-čínske napätie malo korene v ideológii, a práve toto využili Američania. Bol to Henry Kissinger, ktorý upriamil pozornosť Washingtonu na Peking. A to na základe antisovietskej politiky. Pritom Kissinger aj vtedajší prezident Richard Nixon tvrdili, že USA musia mať lepšie vzťahy osobitne s Ruskom a Čínou, ako boli rusko-čínske vzťahy. Dnes je však situácia iná. Je to vlastne naopak. Máme ideálne vzťahy s Čínou, čo sa nedá povedať o kontaktoch Washingtonu s Pekingom a Moskvou.

Napriek tomu niet miesta pre ilúzie.

Samozrejme, že Čína sa bude usilovať o spojenectvo s Ruskom, ale pritom každý z partnerov sa usiluje o čo najefektívnejšiu kapitalizáciu vzťahu. V tom spočíva zmysel diplomacie, politiky vôbec. Zatiaľ však existuje spoločný protivník, a tak všetko je v prijateľnom rámci vzťahov. Na druhej strane existujú čínske ekonomicko-obchodné záujmy s USA, ale aj my máme priority v tomto smere. Na druhej strane, ak sú ekonomiky vzájomne prepojené, tak ťažko očakávať vojenskú hrozbu, horúci konflikt. Pravdou však je aj to, že prvá svetová vojna vypukla napriek veľkej hospodárskej závislosti Británie a Nemecka v snahe získať líderstvo vo svete.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #Čína #Rusko #Arménsko