S odvolaním sa na tzv. exit polls o tom v nedeľu informovala agentúra AP.
Z exit polls vyplýva, že Janšova SDS získala vo voľbách 24,4 percenta hlasov.
Na druhom mieste sa ocitla doteraz mimoparlamentná strana Kandidátka Marjana Šareca (LMŠ), ktorej svoje hlasy odovzdalo 12,6 percenta voličov.
Na treťom mieste s 9,8 percentami hlasov skončila Strana moderného stredu (SMC) odchádzajúceho premiéra Mira Cerara.
Skladanie koalície bude problémom
Ak sa tieto výsledky potvrdia ako oficiálne, Slovinsko zrejme bude musieť mať koaličnú vládu a tá sa podľa analytikov bude rodiť ťažko – LMŠ už avizovala, že do vládnej koalície so SDS nepôjde.
Líder SDS Janša v reakcii na výsledok exit polls podľa agentúry STA sľúbil, že vláda pod vedením SDS sa bude usilovať o Slovinsko, ktoré „bude domovom pre každého, Slovinsko, ktoré bude bezpečné, s riadnymi verejnými službami a kde majú všetci rovnaké podmienky“.
Všetky prieskumy Janšu vopred pasovali za víťaza, bývalý premiér si však po parlamentných voľbách nemôže byť istý, či sa mu podarí zostaviť vládu.
Posledný mohykán slovinského parlamentu, ktorý ako jediný z poslancov bol zvolený v každých z osmoro volieb od vyhlásenia nezávislosti v roku 1991, tentoraz zabodoval s receptom, s akým v apríli triumfoval jeho priateľ a ideový druh Viktor Orbán. Kým maďarskému premiérovi ale vyvolávanie protiimigrantských vášní zabezpečilo ústavnú väčšinu, Janšova pravicová Slovinská demokratická strana (SDS) podľa prognóz mohla rátať iba približne s 25 percentami hlasov.
„Zrejme si budeme musieť istý čas počkať, kým budú možné seriózne rozhovory o novej vláde,“ pripustil po odovzdaní volebného hlasu favorizovaný Janša. Nedávno v televíznej debate pritom hovoril sebavedomejšie: „Telefóny začnú vyzváňať ihneď, ako budú oznámené výsledky,“ nádejal sa a oznámil, že po voľbách bude ochotný rokovať so všetkými stranami, ktoré sa dostanú do parlamentu.
Migračná politika je v Slovinsku citlivou témou zvlášť teraz, keď sa hovorí o možnej ďalšej migračnej vlne po „novej balkánskej ceste“, ktorá by opäť viedla cez Slovinsko. Dôrazným upozorňovaním na migračnú politiku zaujal Janša voličov do takej miery, že odsunul na predpokladanú druhú priečku doterajšiu neparlamentnú stranu Kandidátka Marjana Šareca (LMŠ). Otázkou však zostávalo, či sa k populárnemu Šarecovi napokon neprikloní veľká časť zhruba dvadsiatich percent voličov, ktorí do poslednej chvíle neboli rozhodnutí.
Bývalý komik, novinár a nedávny kandidát na prezidenta Šarec koalíciu s Janšom vylúčil. „Rozsievaním strachu (z migrantov) a zapojením premiéra susednej krajiny (Viktora Orbána) do našej kampane prekročil všetky medze. Ani ja, ani ľudia z mojej kandidátky sa do takej konštelácie zapojiť nemôžeme,“ povedal pre agentúru AFP. Šarec zažiaril vo vlaňajších prezidentských voľbách, v ktorých sa prekvapujúco dostal do druhého kola. Síce v ňom prehral s prezidentom Borutom Pahorom, ale dostal až 47 percent hlasov.
O tom, kto zostaví vládu, pri tradične rozdrobenom parlamente v Slovinsku zvyčajne rozhoduje koaličný potenciál strán. A ten má kontroverzný Janša, zaťažený viacerými korupčnými škandálmi i súdnymi kauzami, veľmi malý. Na to, aby sa dvojnásobný premiér z rokov 2004 – 2008 a 2012 – 2013 vrátil k moci, by jeho SDS v 90-miestnom parlamente potrebovala prinajmenšom dvoch koaličných partnerov. Z doterajších parlamentných strán je ale zatiaľ odhodlané spojiť sa s SDS len Nové Slovinsko – kresťanskí demokrati (NSi). „Janša môže naisto rátať len s NSi. Ostatní vravia, že s ním nepôjdu. Ale po voľbách sa to môže zmeniť,“ povedal pre BBC slovinský analytik Gašper Petovar.
Z doterajšej stredoľavicovej vládnej koalície sa do parlamentu pohodlne dostali Sociálni demokrati (SD) a Strana moderného centra (SMC) premiéra Mira Cerara. Tretiemu koaličnému partnerovi Demokratickej strane dôchodcov Slovinska (DeSUS) hrozilo, že nemusí prekonať štvorpercentný prah. Pritom práve DeSUS má povesť najochotnejšieho koaličného partnera. Jej predseda Karl Erjavec bol šéfom diplomacie v troch vládach za sebou a slúžil na tomto poste aj pod premiérom Janšom.
Predčasné voľby sa museli konať po tom, čo Cerar v marci – mimochodom v rovnaký deň ako slovenský premiér Robert Fico – nečakane odstúpil. Cerar tak reagoval na rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorý zrušil výsledok referenda odobrujúceho železničný projekt za miliardu eur. A pretože prezident Pahor sa rozhodol, že zostavením novej vlády nepoverí iného kandidáta, Slovincov povolali k volebným urnám s polročným predstihom pred plánovaným termínom.