Hoci ide len o náhodnú časovú zhodu a nie o bleskový prejav vďačnosti socialistu Sáncheza za to, že mu katalánski poslanci v madridskom parlamente deň predtým pomohli odstaviť jeho ľudoveckého predchodcu Mariana Rajoya, v napätých vzťahoch medzi Madridom a Barcelonou sa príchodom nových tvárí črtá šanca na uvoľnenie. Obaja noví premiéri hovoria o dialógu, ktorý Rajoy Torrovmu predchodcovi Carlesovi Puigdemontovi upieral.
Priama správa, ktorú Rajoyova vláda prevzala nad Katalánskom po zosadení Puigdemontovho kabinetu, by sa skončila aj bez výmeny premiéra v Madride. Decembrové predčasné voľby totiž opäť tesne vyhrali katalánski separatisti a po splnení podmienky, že v novej regionálnej vláde nebudú zastúpení tí predstavitelia predchádzajúcej, ktorí pre snahu vyhlásiť nezávislosť čelia obvineniam zo vzbury, Torrovi už nič nebránilo ujať sa moci.
„Dnes sa skončila priama správa, ale bez eufórie. Pretože sme ešte ďaleko od toho, kde sme chceli byť,“ vyhlásil Torra po zložení prísahy členov jeho kabinetu. „Premiér Pedro Sánchez, poďme sa rozprávať, hovorme spolu, prijmime riziká a vyjednávajme. Potrebujeme si sadnúť za spoločný stôl a rokovať, ako vláda s vládou. Táto situácia sa už nemôže predlžovať,“ dodal. Sánches je zástancom zachovania jednoty Španielska, dialógu bez predbežných podmienok so separatistami sa však nebráni. Obe strany ale majú veľmi odlišné ciele: Kým Sanchéz, ktorého socialisti na jeseň podporili zosadenie Puigdemontovej vlády, hovorí, že jeho programom je „obnova politickej stability Španielska“, Torra dáva najavo, že mieni pokračovať v snahách o samostatnú katalánsku republiku.
Otázne je, či napokon Torra bude počas vyjednávania so Sánchezom ochotný z radikálnych postojov zľaviť. Sánchez už odkázal, že si vie predstaviť zmenu autonómneho štatútu Katalánska.
Kataláncom prekáža najmä to, že si nemôžu spravovať vlastné peniaze a že posielajú takmer všetky financie do Madridu, ktorý im potom časť vracia. Nárast separatizmu v Katalánsku súvisí aj s novým autonómnym štatútom, ktorý v roku 2010 anuloval ústavný súd v Madride po sťažnosti Rajoyových ľudovcov. Štatút predtým schválil katalánsky i španielsky parlament, ale ľudovci v ňom napadli okrem iných aj ustanovenie, ktoré Kataláncov označovalo za „národ“. Sánchez uznáva Kataláncov aj Baskov za národy v rámci Španielska a nevníma ich iba ako obyvateľov regiónov. „Toto je symbolické, pretože Rajoy to nikdy neurobil,“ povedal pre BBC Xavier Torrens, politológ z Barcelonskej univerzity.
Sánchez ale na významnejšie ústupky v citlivej otázke ústavnoprávneho štatútu Katalánska nemá dostatočne silný mandát. Jeho socialisti totiž majú v 350-člennej dolnej komore parlamentu len 84 kresiel. Premiér už síce nemusí žiadať o dôveru poslancov, ktorú dostal v piatok automaticky hlasovaním o nedôvere predchádzajúcej vláde, na presadenie akýchkoľvek zákonov ale bude musieť zháňať podporu viacerých strán.
Teoreticky by síce Sánchezov jednofarebný menšinový kabinet, ktorého zloženie sa chystá zverejniť tento týždeň, mohol dovládnuť až do konca volebného cyklu v roku 2020, experti však predpovedajú, že Španielsko sa s veľkou pravdepodobnosťou nevyhne predčasným voľbám. „Nová vláda bude veľmi slabá,“ uvádzajú vo svojej prognóze analytici francúzskej investičnej banky Natixis. „Hrozí jej, že bude permanentne čeliť pokračujúcemu tlaku regionálnych a separatistických strán. Životnosť tejto vlády preto môže byť veľmi krátka,“ dodávajú.