Budúcnosť Ukrajiny. Chudoba alebo rozkvet?

Kyjevu sa konečne podarilo po strastiplnej ceste schváliť zriadenie dôležitého orgánu, čo predbežne potešilo zahraničných veriteľov, ale bol vyhodený z funkcie človek, ktorého považovali za dôveryhodného pri rokovaniach o poskytovaní pôžičiek. "Parlament väčšinou hlasov prijal zákon o protikorupčnom súde, čím sa zachovala spolupráca s Medzinárodným menovým fondom (MMF), ale zosadil ministra financií Oleksandra Danyluka, ktorý obvinil okolie prezidenta Petra Porošenka z korupcie,“ opísala agentúra UNIAN hlavné udalosti minulého týždňa.

Dohadovanie o konečnej podobe zákona sprevádzalo až dvetisíc pozmeňovacích návrhov. MMF reagoval, že výslednú podobu si musí dôkladne preštudovať, aby zistil, či splnila jeho očakávania. Vytvorenie protikorupčného súdu je jednou z podmienok pokračovania vo finančnej pomoci, pričom veritelia žiadali, aby pri výbere sudcov mal kľúčové slovo panel medzinárodných expertov.

Konflikt vo vláde

Danyluk sa dostal do sporu s premiérom Volodymyrom Grojsmanom, ktorý nesúhlasil s jeho kandidátom na námestníka zodpovedného za daňovú politiku. "Minister obvinil predsedu vlády, že uprednostňuje človeka z okolia Porošenka, a napísal nahnevaný list štátom G7 (sedem najvyspelejších krajín sveta),“ poznamenala agentúra Reuters. Danyluk sa posťažoval, že bol požiadaný podporiť "politickú korupciu“ alebo odstúpiť. Grojsman vyriešil konflikt tak, že ho dal vyhodiť z funkcie.

Danyluk, ktorého si ako vyjednávača veľmi vážili v MMF, ešte stihol na odchode varovať pred nepriaznivou realitou: "V skutočnosti sa situácia v krajine zhoršuje, a treba si to priznať. Riziká sú stále veľmi veľké.“ Spomalenie tempa reforiem viedlo k tomu, že od apríla 2017 Ukrajina nedostala žiadne peniaze od MMF z veľkého úverového balíka. "Štát pritom musí do roku 2020 zaplatiť dlh 15 miliárd dolárov,“ pripomenul Reuters. Centrálna banka sa pritom obáva, že sa nepodarí udržať rozpočtový deficit na úrovni 2,5 percenta, čo žiada MMF.

Obava z veľkých rizík nie je nejakým osamoteným výkrikom Danyluka. Potvrdzuje to vyhlásenie Strategickej skupiny poradcov pre podporu reforiem pri vláde: "Ukrajina stojí na okraji hlbokej ekonomickej krízy. V druhej polovici tohto roku musí vláda zaplatiť veriteľom tri miliardy dolárov a v budúcom roku sedem miliárd. Tieto peniaze nemá a zdroje chýbajú. Nesplatenie dlhu znamená katastrofickú devalváciu hrivny.“

Očakávania a realita

Pokiaľ ide o vývoj hospodárstva, vláda ho vidí optimisticky. Odhadujeme, že ekonomický rast dosiahne v tomto roku 3 % a v budúcom roku 3,6 %. Ak sa udrží tento rast, v roku 2021 obnovíme úroveň hospodárstva spred krízového obdobia,“ povedal podľa serveru Ukrinform vicepremiér Stepan Kubiv.

Odhliadnuc od vízie, realita je nepríjemná. Priemerná mesačná mzda je v prepočte len 275 eur, penzisti dostávajú dokonca iba 81 eur. Bez práce je desatina obyvateľstva.

Ukrajine by prospeli veľké finančné injekcie zo zahraničia, lenže štátu sa ich nedarí získať. "Reformy sú potrebné pre prilákanie priamych zahraničných investícií, čo je kľúčové pre ukrajinský trvalý rozvoj. Napriek strategickej polohe a trhu so 42 miliónmi spotrebiteľov Ukrajina v roku 2016 pritiahla menej ako 75 dolárov týchto investícií na jedného obyvateľa,“ upozornila na blogu Valbona Zeneliová, analytička Európskeho strediska Georgea Marshalla pre bezpečnostné štúdie. Išlo tak dovedna zhruba len o 3,15 miliardy dolárov.

V Európe je Ukrajina najchudobnejší štát hneď za Moldavskom. Hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa predstavuje len 7 % priemeru v EÚ. "Napríklad v susednom Poľsku je až päťnásobne vyšší ako na Ukrajine,“ uviedla Zeneliová.

Nízka životná úroveň núti mnohých ľudí hľadať si cestu za lepšími podmienkami v zahraničí. Odhaduje sa, že za posledných päť rokov sa stalo gastarbeitermi 2 – 2,5 milióna Ukrajincov. Keby táto migrácia pokračovala a nevracali by sa späť, okolo roku 2050 by sa počet obyvateľov mohol znížiť na 32 miliónov.