Keby sa však voľby konali už začiatkom júna, PiS by získala 43 percent hlasov. Hlavná opozičná strana, Občianska platforma, by dostala 17 percent, protisystémové hnutie Kukiz'15 – osem percent a ďalšia opozičná strana Moderní by sa s piatimi percentami len tesne prehupla cez hranicu zvoliteľnosti do parlamentu.
Ostatné strany by volebný prah neprekonali, vrátane postkomunistickej ľavice, roľníckej Poľskej ľudovej strany či krajne pravicového zoskupenia Janusza Korwin-Mikkeho.
Podpora pre PiS oproti májovému prieskumu stúpla o tri percentuálne body. Celkovo 14 percent opýtaných, ktorí boli odhodlaní ísť k urnám, sa však ešte nerozhodlo, za koho budú hlasovať.
PiS čelí kritike opozície a Bruselu najmä za súdnu reformu, hroziacu podľa oponentov tým, že vláda získa kontrolu nad súdmi. PiS tvrdí, že účelom je zefektívniť prácu súdov, aby sa ľudia mohli dovolať spravodlivosti, a zbaviť justíciu sudcov z komunistickej éry. Priazeň voličov si však strana získava predovšetkým sociálnou politikou, napríklad štedrými prídavkami na deti.