Bude Európa vracať lode s migrantmi do Afriky?

, , , 19.06.2018 20:00
EUROPE-MIGRANTS/ITALY
Líbyjská pobrežná stráž nesie telo migranta, ktorý sa utopil po potopení sa člna pri líbyjskom pobreží. Autor: ,

Namiesto plavby k vysnívanému európskemu pobrežiu návrat na horúci kontinent. Lídri EÚ na chystanom summite zvážia zmenu spôsobu, ako postupovať pri migrantoch zachránených v Stredozemnom mori pri ich pokuse dostať sa do Európy.

Podľa zatiaľ neoficiálneho návrhu by migranti zo záchranných lodí mali vystúpiť späť v bezpečnej krajine, kde sa má zistiť, kto má nárok na ochranu a kto je ekonomický migrant. Podľa nemenovaných diplomatov a agentúry Reuters sa migranti mali vracať na územie severnej Afriky. Návrh, ktorého znenie sa ešte môže meniť, spomína výraz vytvorenia „regionálnych vyloďovacích platforiem“, a to v spolupráci s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu.

Postup, keď migrantov zachytených na mori budú vracať späť na africký kontinent, má podľa návrhu prispieť k tomu, aby sa znížila ich motivácia vydať sa na nebezpečnú plavbu. Zásadnou otázkou je, kde tieto „platformy“ budú. Zatiaľ totiž nie sú ukončené rokovania s tzv. bezpečnými krajinami. Podľa portálu Politico sa ako o potenciálnych partneroch EÚ v tomto koncepte hovorí o Tunisku a Albánsku, podľa diplomatov je však predčasné o tom špekulovať.

Podľa diplomatov „vyloďovacie platformy“ nebudú detenčné centrá, kde ľudia zostávajú dlhý čas. „Tieto platformy majú zabezpečiť rýchly postup na rozlíšenie medzi ekonomickými migrantmi a tými, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, ako aj znížiť motiváciu vydať sa na nebezpečnú cestu,“ uvádza sa v návrhu. Ekonomickí migranti by sa mali vracať do krajín pôvodu, ale nie je jasné, kde pôjdu utečenci s nárokom na pobyt v EÚ.

Lídri EÚ sa podľa terajšej verzie návrhu chystajú zdôrazniť aj potrebu intenzívnejšieho boja s pašerákmi ľudí, ktorí operujú pri líbyjských brehoch. Preto podľa návrhu by sa mali zvýšiť aj financie EÚ na hraničnú kontrolu a pomoc pre líbyjskú pobrežnú stráž. „Európska rada je odhodlaná pokračovať a zosilniť prístup, ktorým bráni opakovaniu nekontrolovaných (migračných) tokov z roku 2015 a ďalej znižovať nelegálnu migráciu na všetkých trasách,“ uvádza sa v návrhu. Summit tiež upozorní, že „druhotné pohyby“ migrantov po EÚ, teda ich presuny medzi štátmi EÚ, sú vážnym rizikom pre integritu azylového systému únie. Štáty by preto mali v úzkej spolupráci urobiť potrebné opatrenia, aby týmto pohybom zabránili.

Reforma azylového systému únie, o ktorej dvadsaťosmička rokuje už dva roky, sa v návrhu pripomína zatiaľ len jednou vetou. Spomína len „značný pokrok“ v rokovaní o tejto otázke, v skutočnosti je azylová reforma zablokovaná pre odpor časti krajín k zavedeniu systému prerozdeľovania utečencov podľa stanovených povinných kvót.

Návrh, ktorý podľa agentúry Reuters nie je ešte určený na zverejnenie, je snahou prekonať politickú krízu v migračnej a azylovej otázke, ktorá rozdeľuje EÚ. Podľa diplomatov koncept „platforiem“ by mohol upokojiť tých, čo volajú po tvrdej ochrane hraníc, ale aj tých, čo trvajú na tom, že treba dodržiavať medzinárodné právo a poskytnúť ochranu ľuďom, ktorí ju potrebujú. Na druhej strane EÚ môže čeliť kritike, že svoje politické problémy vyváža do iných krajín.

„Nechceme koncentračné tábory,“ vyhlásil šéf Európskeho parlamentu Antonio Tajani po stretnutí s rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom s tým, že treba odlišovať ekonomických migrantov od tých, čo potrebujú azyl. „Chceme centrá, kde ľudia nájdu prístrešie, zdravotníkov a kde nebude násilie páchané na ženách,“ dodal. Kurz, ktorý vládne v koalícii s krajnou pravicou, zas potvrdil, že jeho prioritou je ochrana hraníc.

Migrácia sa stala tiež jednou z hlavných tém utorňajšieho rokovania nemeckej kancelárky Angely Merkelovej s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v nemeckom Mesebergu. Pôvodne mali riešiť najmä tému reformy eurozóny. Merkelová je však pod tlakom bavorskej CSU, sesterskej strany CDU, ktorá žiada, aby do budúcotýždňového summitu EÚ dohodla riešenie v otázke posudzovania žiadateľov o azyl. Minister vnútra za CSU Horst Seehofer chce totiž od júla vracať od nemeckých hraníc tých ľudí, ktorí predtým neuspeli so žiadosťou o azyl v Nemecku alebo požiadali o azyl v inom štáte EÚ.

Merkelová po stretnutí zdôraznila, že chce solidaritu medzi členskými štátmi v migračnej otázke, aj keď zároveň súhlasí s Macronom, že treba znížiť nelegálnu migráciu. Pri riešení migrácie chcú vytvorenie spoločných intervenčných síl a väčšiu solidaritu. Podľa Macrona treba reformovať európsky azylový systém, ktorý má byť efektívnejší a solidárnejší. Súčasťou zmien má byť výrazné posilnenie európskej pohraničnej stráže, ale aj lepšia spolupráca s krajinami pôvodu migrantov.

Po stretnutí tiež oznámili zhodu v otázke reformy eurozóny, ktorá by mala mať vlastný rozpočet. Z terajšieho tzv. eurovalu má tiež vzniknúť Európsky menový fond. V záujme väčšej efektívnosti fungovania EÚ sa tiež zhodli na tom, že by sa mal znížiť počet členov Európskej komisie. Lepšiemu fungovaniu EÚ by tiež prospelo, ak by nebolo nutné rozhodovať v oblasti zahraničnej politiky vždy jednomyseľne. „Otvárame novú kapitolu,“ vyhlásila Merkelová. „Potrebujeme európske odpovede. Európa musí nájsť svoje miesto v multilaterálnom svete,“ dodala.

Vo svete je 68,5 milióna utečencov

Pre vojnové konflikty, násilie a prenasledovanie bolo vlani na úteku približne 68,5 milióna ľudí, asi polovica z nich sú deti. Je to rekordný údaj už piaty rok po sebe. Oznámil to Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Veľký podiel na vysokom počte utečencov majú konflikty v Afrike, ale tiež situácia v Barme, keď státisíce Rohingov ušli do Bangladéša. Vlani pribudlo viac ako 16 miliónov utečencov. Zo správy úradu OSN tiež vyplýva, že 85 % utečencov hľadá útočisko v rozvojových krajinách, a to aj v tých najchudobnejších. Nie je teda pravda, že utečeneckou krízou sú postihnuté rozvinuté štáty. „Ocitli sme sa v okamihu, keď treba nútenému presídleniu čeliť iným a globálnejším spôsobom, tak, aby štáty a spoločenstvá nezostali v týchto situáciách osamotené,“ uviedol vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi. Približne 40 miliónov ľudí vlani opustilo svoje domovy, ale zostali vo svojej krajine. Najviac takto vnútorne vysídlených ľudí je v Sýrii, Kolumbii, Kongu a Afganistane. Najviac utečencov prijalo Turecko, na ktorého území je 3,5 milióna utečencov hlavne zo Sýrie. V pomere k počtu domáceho obyvateľstva má najviac utečencov Libanon.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Angela Merkelová #Emmanuel Macron #utečenecká kríza
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku