Haleyová je vyslankyňa prezidenta Donalda Trumpa pri OSN. V utorok pripomenula, že už pred rokom dala jasne najavo, že USA zostanú v rade, iba „ak sa uskutočnia jej zásadné reformy“.
Podľa Haleyovej je jasné, že tieto výzvy na zmeny ostali bez povšimnutia. Informáciu priniesla tlačová agentúra AP.
Haleyová kritizovala členstvo takých krajín v rade ako Čína, Kuba a Venezuela, ktoré sú samy obviňované z porušovania ľudských práv. Diplomatka povedala, že rada je tiež „chronicky zaujatá voči Izraelu“.
Avšak Haleyová zdôraznila, že ak sa rada zreformuje, Spojené štáty „sa k nej s potešením znovu pripoja“.
Veľvyslankyňa oznámila odchod USA zo 47-člennej rady po boku s ministrom zahraničných vecí Mikeom Pompeom.
Komisár Husajn: Odchod USA z Rady OSN pre ľudské práva je sklamaním
Rozhodnutie Spojených štátov vystúpiť z Rady OSN pre ľudské práva je „sklamaním, ak nie vyslovene prekvapením“. V utorok v Ženeve to uviedol odchádzajúci vysoký komisár OSN pre ľudské práva, jordánsky diplomat Zajd Raad Husajn.
„Vzhľadom na stav ľudských práv v dnešnom svete by mali Spojené štáty viac vystupovať v popredí, a nie odstupovať,“ napísal vysoký komisár Zajd na sociálnej sieti Twitter.
Predseda rady (UNHRC), Vojislav Šuc zo Slovinska, bránil tento orgán. Varoval, že „multilateralizmus a ľudské práva sú napádané každý deň“. Rada je podľa neho „jednotným priestorom“, kde sa diskutuje o najzúfalejších situáciách a hľadajú sa východiská z problémov.
„Jej činy vedú k zmysluplným výsledkom pre nespočetné obete porušovania ľudských práv po celom svete, a týmto obetiam rada slúži,“ dodal podľa agentúry AP Šuc, ktorý na rok zastáva rotujúcu funkciu predsedu rady.
Šéfka diplomacie Európskej únie Federica Mogheriniová zareagovala vyjadrením, že rozhodnutie USA vystúpiť z rady je riskantné, lebo poškodí medzinárodné postavenie USA.
„USA stáli vždy v popredí pri ochrane ľudských práv po celom svete a mnoho rokov boli silným partnerom Európskej únie v Rade OSN pre ľudské práva,“ uviedla Mogheriniovej hovorkyňa Maja Kocijančičová vo vyhlásení, z ktorého citovala tlačová agentúra DPA.
„Dnešné rozhodnutie oslabí rolu USA ako zástancu a podporovateľa demokracie na svetovej scéne,“ dodala hovorkyňa Mogheriniovej.
Ruská misia pri OSN kritizuje odchod USA
Stála misia Ruska pri OSN označila argumenty Spojených štátov pre ich vystúpenie z Rady OSN pre ľudské práva za cynické.
Ruskí diplomati podľa agentúry TASS vo svojej reakcii uviedli, že Rada OSN pre ľudské práva je kľúčovým medzinárodným fórom pre spoluprácu v oblasti podpory a ochrany ľudských práv a jej poslaním – podobne ako aj celého systému OSN – je slúžiť všetkým členským štátom, nielen jednej krajine či jednému zoskupeniu. „Žiaľ, naši kolegovia z Washingtonu to nechápu alebo neakceptujú,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Pripomenuli, že reakcia medzinárodného spoločenstva na pokusy Spojených štátov o reformu OSN „zjavne ukázali, že (USA) sú v tejto veci osamotené“.
Ruská misia v OSN vo svojom vyhlásení uviedla predpoklad, že USA chceli „zmeniť Radu (OSN pre ľudské práva) na poslušný nástroj na presadzovanie svojich záujmov a trestanie neposlušných krajín“.
Na základe tohto konštatovania ruskí diplomati považujú za cynické, že Spojené štáty sa snažia obviniť prakticky celý svet – vrátane svojich tradičných spojencov – zo spolitizovania práce Rady OSN pre ľudské práva.
Ruská misia vo svojom vyhlásení priznáva, že v práci Rady OSN pre ľudské práva sa môžu vyskytovať nedostatky, ale „v uplynulom období preukázala svoju životaschopnosť“.
Rada OSN pre ľudské práva, so sídlom vo švajčiarskej Ženeve, je jedným z najvýznamnejších orgánov OSN. Má 47 členov, ktorých volí Valné zhromaždenie na tri roky. Rada dohliada na dodržiavanie ľudských práv vo svete a predkladá o situácii v jednotlivých krajinách správy. Zameriava sa okrem iného na slobodu zhromažďovania, slobodu slova, slobodu vyznania, práva žien, práva sexuálnych menšín a práva rasových a etnických menšín.