USA majú vlastné ľudské práva?

Spojené štáty vedené prezidentom Donaldom Trumpom majú vlastné predstavy o právach a povinnostiach v rámci všeobecne platných medzinárodných noriem. Najnovšie sa obrátili chrbtom Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC).

21.06.2018 11:00
Haleyová Foto: ,
Veľvyslankyňa USA Nikki Haleyová vyhlásila, že UNHRC ,,nie je hodná svojho názvu".
debata (21)

Teda inštitúcii, ktorá kontroluje ľudské práva vo svete. Po tom, čo Trump v minulom roku oznámil jednostranné zrušenie záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody o zmene klímy a v tomto roku sa zase „odtrhol“ od dohody „šestky“ s Iránom o jadrovom programe Teheránu, je to ďalší prejav vlastných predstáv Washingtonu o fungovaní sveta. Navyše, Biely dom už odmietol aj podiel na globálnej dohode o emigrácii a rozhodol sa opustiť aj UNESCO.

„Nie je hodná svojho názvu,“ vyhlásila v noci na stredu Nikki Haleyová, veľvyslankyňa USA pri OSN, po informácii o odchode z UNHRC. Podľa nej „ľudské práva sú UNHRC na smiech“. Ako však pripomínajú viacerí, možno sa to týka tých, ktoré sú dnes podľa predstáv v proteste osamoteného Washingtonu. Osamotenosť Washingtonu napokon potvrdzujú aj slová samotnej Halleyovej, podľa ktorých „odchádzame, pretože žiadna iná krajina nemala odvahu pridať sa k nášmu boju za premenu tohto pokryteckého telesa, ktoré slúži vlastným záujmom“. Akousi náplasťou má byť jej výrok, podľa ktorého „tento krok neznamená zrieknutie sa našich záväzkov v oblasti ľudských práv“ a USA budú vraj „šťastné vrátiť sa do organizácie po potrebnej reforme“, ktorú Washington navrhoval v minulom roku.

Washington mal stále výhrady

„USA boli vždy pionierom v oblasti zápasu za dodržiavanie ľudských práv vo svete. Rozhodnutie opustiť UNHRC škodí USA ako obhajcovi a stúpencovi demokracie,“ reagovala s neskrývaným sklamaním Federica Mogheriniová, šéfka diplomacie EÚ, citovaná portálom Deutsche Welle. Zároveň ubezpečila, že Brusel bude v spomínanej citlivej problematike ďalej spolupracovať s Washingtonom. Generálny tajomník OSN António Guterres zase pripomenul Washingtonu, že „štruktúra OSN v prípade dodržiavania ľudských práv hrá dôležitú úlohu vo svete“. „Je to smutne, ale rozhodnutie USA ma neprekvapilo,“ reagoval Zaíd Rád al-Husajn, komisár OSN pre ľudské práva. Ako napísal na jednej zo sociálnych sietí, v situácii, v ktorej sa svet nachádza, by „USA mali byť aktívnejšie a neotáčať sa chrbtom k problematike dodržiavania ľudských práv“.

Tvrdú kritiku si Washington vypočul aj od ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch, ktorá sídli v New Yorku. Podľa nej „politika prezidenta Trumpa v oblasti ľudských práv je jednorozmerná“.

Zatiaľ jedinú otvorenú chválu na adresu Trumpa a spol. vyjadril izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

Izraelská pochvala

„Rozhodnutie opustiť tzv. Radu OSN pre ľudské práva bolo odvážnym krokom,“ vyhlásil šéf kabinetu krajiny, ktorej vedenie si s plnením ľudských práv napríklad v pásme Gazy či na západnom (palestínskom) brehu rieky Jordán nerobí veľké starosti. Netanjahuovi to však nebránilo charakterizovať UNHRC ako „pokryteckú a podvodnícku“ organizáciu, ktorá je „roky protiizraelsky zameraná“. A to vraj napriek skutočnosti, že „Izrael je jedinou skutočnou demokraciou na Blízkom východe“. Ako v tejto súvislosti pripomína BBC, Izrael je skutočne jedinou krajinou, ktorá je stále stredobodom rokovaní UNHRC kvôli vzťahu k Palestínčanom.

Najnovší krok USA podľa newyorského spravodajcu britskej BBC dokazuje, že Biely dom odmieta mnohostrannú spoluprácu v oblasti medzinárodných vzťahov.

„Rozhodnutie Washingtonu bude pravdepodobne najväčším sklamaním pre tých, ktorí vidia v USA svetového lídra,“ konštatuje spravodajca. Zároveň pripomína, že vzťahy USA s UNHRC boli napäté od vzniku Rady v roku 2006. „Dôvody“ boli rovnaké ako dnes. Veľvyslancom USA pri OSN bol vtedy John Bolton, dnešný poradca prezidenta Trumpa pre otázky národnej bezpečnosti, ktorý bol vždy ostrým kritikom OSN. Až v roku 2009, keď bol prezidentom Barack Obama, sa USA stali členom UNHRC.

Čo je UNHRC

Radu založili v roku 2006, čím zamenila dovtedajšiu Komisiu OSN pre ľudské práva, ktorú často kritizovali preto, lebo jej členmi boli krajiny systematicky porušujúce tieto práva. V súčasnosti má organizácia 47 členov, ktorí sa volia na tri roky. Situácia sa nezmenila. Stále existujú kritické hlasy, podľa ktorých niektoré krajiny nemajú v rade čo hľadať. Napríklad v roku 2013 ľudskoprávne organizácie protestovali proti členstvu Číny, Ruska, Alžírska, Vietnamu a Saudskej Arábie, ktorá je dnes členom UNHRC a paradoxne je dokonca v rokoch 2018 – 2022 súčasťou Komisie OSN pre postavenie žien v spoločnosti. Komisie, ktorá sa venuje výhradne propagácii rovnosti pohlaví a posilneniu postavenia žien v spoločnosti.

© Autorské práva vyhradené

21 debata chyba
Viac na túto tému: #Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC)