Ešte relatívne nedávno sedela na invalidnom vozíku a dnes ho „zázračne“ vyliečená túži vymeniť za prezidentské kreslo. Podľa májového prieskumu verejnej mienky má Tymošenková šancu približne 14 %. Prezident Porošenko získal necelých 8 %. Z pohľadu Ukrajincov približne polovica voličov chce využiť hlasovacie právo, je to však vraj najlepšia voľba spomedzi ponúkaných možností. „Budem kandidovať na prezidentku Ukrajiny. Prezidentský post, voľba hlavy štátu nie je pre mňa hrou, ale reálne zmeny, ktoré očakáva krajina“, uviedla politička na videu, ktoré umiestnila na jednej zo sociálnych stránok. Mnohí však upozorňujú na jej priam chorobnú ambíciu byť naj. Samotná Julia Vladomirovna tvrdí, že je to v záujme blahorodých cieľov.
Začala s predajom kaziet
„Nechápem, prečo si všetci myslia, že bažím iba po moci. V skutočnosti je to oveľa zložitejšie. Nežobrem o moc. Jednoducho ponúkam kvalitu politiky, ktorá môže postaviť krajinu na nohy,“ povedala pre Ukrajinskú pravdu v decembri 2001 a platí to dodnes.
Začala predajom videokaziet. Skutočný biznis však „roztočila“, keď sa zoznámila s mocným bosom Dnepropetrovskej oblasti Pavlom Lazarenkom. Práve ona mu vraj vnukla myšlienku, ako zarobiť na platobnej neschopnosti ukrajinských podnikov. Za dodávky zemného plynu od ich firmy zaplatia vlastnou produkciou. Dodávateľ tak zarobí dvakrát – získa provízie z odbytu energetických surovín a zároveň aj prístup k prísne regulovanému exportu vysoko lukratívnej výroby predovšetkým metalurgického, chemického a potravinárskeho sektoru. Keď sa Lazarenko stal premiérom, podarilo sa firme vytlačiť takmer všetkých konkurentov a ročný obrat firmy dosahoval 10 miliárd dolárov. Timošenková, ktorá mala s premiérom blízke osobné vzťahy, sa podľa americkej tlače vraj podieľala na medzinárodných finančných operáciách, pri ktorých sa „prali“ špinavé, nezdanené peniaze z mnohých transakcií. Lazarenko po svojom politickom páde pre pranie peňazí sa dostal v USA za mreže. V decembri 2014 sa aj Tymošenková nakrátko ocitla na listine ľudí, po ktorých pátral Interpol.
„Ide o reakciu na staršiu žiadosť Ruska. Podľa Moskvy Timošenková porušila zákony v čase, keď bola vo vysokých vládnych funkciách,“ reagoval v tom čase na otázku Pravdy, či táto skutočnosť ovplyvní vývoj do volieb, Olexandr Litvinenko, odborník z Ukrajinského centra ekonomických a politických štúdií O. Razumkova v Kyjeve. Zároveň aj on pripomenul, že Tymošenková šéfovala v 90. rokoch spolu s manželom Alexandrom prosperujúcemu energetickému podniku, ktorý mal úzke väzby na Rusko. Podľa ruskej justície bola Tymošenková podozrivá z podplácania vysokopostavených dôstojníkov ruskej armády.
Neúspech ju neodradil
Vie ako na to aj v prípade svojich rodákov. Keď na mítingu pri príležitosti udalostí na Majdane vtedajší prezident Juščenko ako ekonóm „uspal“ číslami mrznúci mnohotisícový dav, zohriala ho až „Julka“. Bez papiera a v populistickom duchu dokázala dostať masy do varu.
Horšie to dopadlo v decembri 2014, keď priamo z charkovskej väzenskej nemocnice si to namierila opäť na kyjevské Námestie nezávislosti. V čase, keď sa rozhodovalo o osude prezidenta Viktora Janukovyča. V emotívne ladenom prejave zaprisahala demonštrantov, aby neopúšťali „srdce“ revolúcie a aby jej úhlavného politického nepriateľa Janukovyča „chytili a priviedli na námestie“. Podľa záberov z priameho prenosu ani zďaleka sa neopakovala situácia z čias tzv. oranžovej revolúcie. Podľa väčšiny komentátorov vystúpenie bolo rozpačité. Dokonca sa ozval aj piskot. Napokon sa na čas stiahla do úzadia, aby sa opäť uchádzala o priazeň ukrajinských voličov pred budúcoročnými voľbami.
Charizmatická, radikálna a kontroverzná
Do povedomia sa dostala ako vodcovská osobnosť počas tzv. oranžovej revolúcie v roku 2004. Udivovala pôvabom, ale aj odhodlaním a radikalizmom, s ktorým presadzovala svoje ciele.
Napríklad ako premiérka bez schválenia vlády a v rozpore s vôľou prezidenta Juščenka podpísala s Moskvou 19. januára 2009 kontrakty na plyn. Zmluva stanovila základnú cenu plynu pre Ukrajinu na 430 dolárov za 1 000 kubických metrov na celých desať rokov. Pritom celkový objem dodávok plynu na Ukrajinu nesmel byť menší ako 52 miliárd m3 ročne. Spoločnosť Naftogaz Ukrajina tak musela splácať 80 percent objednaných objemov – teda najmenej 41 miliárd kubických metrov – aj keď ho krajina nespotrebovala. Za neodobratý plyn boli pokuty až do výšky 300 percent z hodnoty neodobraného množstva paliva.
Tymošenková sa narodila 27. novembra 1960 v Dnepropetrovsku (dnes Dnipro), kde vyštudovala ekonómiu. V roku 1995 založila koncern Jednotné energetické systémy Ukrajiny (JESU, zanikol v roku 2009) a v roku 1996 sa stala poslankyňou. Po troch rokoch „plynárenskú princeznú“, ako Tymošenkovú prezývali, vtedajší prezident Leonid Kučma vymenoval za vicepremiérku zodpovednú za energetiku. Vo funkcii bola dva roky a neskôr sa stala jedným z lídrov opozície na čele Bloku Julie Tymošenkovej, ktorý založila vo februári 2001.