Podľa neho dva roky po referende o brexite, ktoré sa konalo 23. júla 2016, rozdiely v britskej spoločnosti pretrvávajú. Rozhovor s Beggom vznikol na Pražskom európskom summite.
Dočkáme sa dohody o brexite?
Je dobré, ak sa opýtame, čo to znamená nedohoda. Budeme mať dohodu o vystúpení Británie z Európskej únie. Je nepravdepodobné, že by dôsledne vyriešila írsky problém. Ale náčrt toho, ako bude vyzerať vystúpenie Británie z EÚ, už máme od vlaňajšieho decembra. Dohoda, o ktorej by sme mali hovoriť, sa už týka budúceho nastavenie vzťahov. Lebo sa pohybujeme v troch fázach. Vystúpenie z EÚ, prechodné obdobie pre Britániu a budúce nastavenie vzťahov. Dá sa určite povedať, že nejaké vzťahy v budúcnosti budeme mať. Otázka je aké. Stále existuje aj možnosť predĺženia rokovaní na viac ako dva roky po marci 2019. Bolo by to pre obe strany politicky nepríjemné, ale ak by sme potreboval už len niekoľko mesiacov na vyriešenie niektorých otázok ako Severné Írsko, bolo by to možné. V tomto zmysle je nedohoda o brexite takmer nezmyselné vyjadrenie stavu, ktorý v istom momente nastane.
Bude to teda uspokojujúca dohoda?
To je už problematickejšie. Británia stále počúva, že je nepripravená a v chaose, preto sa dohoda odďaľuje. Takéto tvrdenie je však trocha neracionálne. Premiérka Theresa Mayová načrtla, ako si predstavuje budúcnosť. Povedala, že Británia odíde z jednotného trhu a colnej únie a nebude uznávať jurisdikciu Súdneho dvora EÚ. Do istej miery došlo potom ku korekcii, keď vláda povedala, že v niektorých prípadoch by mohla rešpektovať Súdny dvor EÚ. Británia má stále niektoré karty, ktoré môže použiť. Ak dôjde k jednoznačnému rozvodu, nemusela by platiť do rozpočtu do EÚ. Vidím však spoločné záujmy. Vyjednávač EÚ Michel Barnier by rád ponúkol niečo ako dohodu o voľnom obchode, ktorá sa do istej miery podobá na zmluvu únie s Kanadou. Británia si tiež vie niečo také predstaviť, lebo to znamená byť mimo jednotného trhu a colnej únie. Samozrejme, dohoda by musela byť špeciálna.
V čom?
Týka sa to najmä finančných služieb. Británia by rada videla, aby obe strany rešpektovali regulácie, lebo pre londýnske City by to znamenalo, že zostane zapojené do obchodov v EÚ. Vidím tu rôzne záujmy viacerých krajín únie. Paríž by sa rád stal finančným centrom Európy. Ale myslím, že mnohí podnikatelia by privítali, ak by zostal pre nich zachovaný prístup do City. V tejto súvislosti sa dá povedať, že je prekvapujúce, že sa v rokovaniach s Britániou zatiaľ zachovala jednota EÚ. Najmä, keď sme hovorili o rozpočte a finančnom vyrovnaní. Ale niečo ako dohoda podobná tej s Kanadou je momentálne asi kompromis. V Británii sú ľudia, ktorí tvrdia, že by sme mali zostať v colnej únii, čo by vraj vyriešilo aj problém Severného Írska. Nie je to však celkom tak. Voľný pohyb osôb je Írsku v niektorých prípadoch spojený s jednotným trhom, nie s colnou úniou.
Riešenie hraníc medzi Britániou a Írskom v Severnom Írsku je asi najviditeľnejší problém brexitu. Prečo?
Priznávam, že ma to trocha prekvapilo. Ale ukázalo sa, že tento problém má tri strany. Írsko chce, aby nemalo hranice so Severným Írskom. Severné Írsko nechce hranice s Britániou. Tá chce zase byť mimo colnej únie. Všetky tri scenáre naraz sa nedajú splniť. Isté riešenie ponúka model vzťahov EÚ s Nórskom či so Švajčiarskom. Na hraniciach únie s nimi existuje veľmi nízka úroveň kontroly. Ale stále tam nejaká je, čo je v nesúlade so severoírskou mierovou dohodou. Bude si to asi vyžadovať nejaký politický kompromis, keď prakticky zostane zachovaná mäkká hranica, ale bude akceptovaná aj istá úroveň kontroly.
Británia by mohla zostať v colnej únii a možno aj v jednotnom trhu.
Áno. Potom sme však pri nórskom scenári. Oslo však platí do rozpočtu únie a musí akceptovať voľný pohyb osôb. Švajčiarsko tiež platí do rozpočtu EÚ. Čo sa týka voľného pohybu pracovníkov, tak existuje akýsi kompromis, že voľné miesta sa najprv ponúkajú Švajčiarom, až potom občanom EÚ. Bern má s úniou uzavretú sériu dohôd. Vzťahy Švajčiarska a EÚ sa dajú opísať ako stále rokovania. Mäkký brexit na úrovni Nórska by podľa mňa v Británii neuspokojil nikoho. Tí, čo chceli odísť, by boli proti. Ale aj pre tých, čo chceli zostať, by bolo ťažké akceptovať, že z Bruselu len prijímajú príkazy, ale nemajú tam slovo. Nórsko si na to zvyklo. Británia by to ťažko z psychologického hľadiska prijala.
Nakoľko sa Británia zmenila dva roky po referende?
Má to niekoľko úrovní. Konzervatívna strana je hlboko rozdelená. Vidíme to každý deň. Minister zahraničných vecí Boris Johnson verejne nesúhlasí s premiérkou Mayovou. Ministri, ktorí sú za EÚ, sa hádajú s ministrami, ktorí podporili brexit. Takéto niečo sa v britskom politickom systéme nestávalo. Druhou úrovňou rozdelenej spoločnosti sú vzťahy medzi tými, čo boli za brexit a tými, čo boli proti. Aj rodiny sa hádajú o výsledky referenda. Brexit sprevádza sociálna nervozita. Podľa prieskumov je pomer týchto ľudí stále približne 50 ku 50. Rozdiely tak v britskej spoločnosti pretrvávajú. Mladí ľudia boli za EÚ, starší volili brexit. Vzdelanejší podporili úniu, menej vzdelaní boli proti nej. Sever bol proti juhu, hoci tam to nie je také jasné. Aj postoj k migrácii, ktorá bola veľký faktor pri brexite, je rozličný. V Londýne je najviac migrantov, ale hlavné mesto bolo za zotrvanie v únii.
Prežila by britská spoločnosť opakovanie referenda?
Je nepravdepodobné, že budeme mať ďalšie referendum. Ale počujem požiadavku, že potrebujme zmysluplné hlasovanie o dohode. Je to kódové označenie pre referendum. Jeho konanie by však sprevádzala prudká reakcia euroskeptických médií. Ľudia podporujúci brexit by tvrdili, že je to nedemokratické. Politickú explóziu by bolo veľmi ťažké zvládnuť. Okrem toho, keby referendum sprevádzalo zastavenie rokovaní podľa článku 50 Lisabonskej zmluvy o vystúpenie krajiny z únie, otvorila by sa možnosť pre ľudí ako Nigel Farage obrátiť sa na Súdny dvor EÚ. Bolo by to úžasné, keby sa týmto spôsobom snažil zabrániť tomu, aby brexit nebol.
Môže sa ešte stať, že brexit nebude. Alebo v istom momente nastane situácia, keď Británia technicky aj legálne vystúpi z EÚ?
Je malá šanca, že brexit nebude. Ale je vysoko pravdepodobné, že dátum vystúpenia 29. marca 2019 budú všetci rešpektovať. Je to piatok. K brexitu dôjde o 11. večer britského času. Najbližší pracovný deň v krajine bude 1. apríl, deň bláznov.