„Do piatka nedospejeme k riešeniu celého azylového balíka,“ povedala Merkelová po stretnutí so španielskym premiérom Pedrom Sánchezom v Berlíne. Podľa kancelárky chýba dohoda na dvoch zo siedmich smerníc, ktoré sa týkajú reformy azylovej politiky. „Preto hovorím o spolupráci s krajinami, ktoré sú pripravené na všetky rozmery migračnej politiky.“
Merkelová sa snaží čo najskôr dosiahnuť takú dohodu, ktorá by riešila problém presúvania sa migrantov medzi členskými štátmi EÚ. Nemecký minister vnútra Horst Seehofer z bavorskej Kresťanskosociálnej únie (CSU), ktorá je sesterskou stranou Merkelovej kresťanských demokratov (CDU), totiž hrozí, že od júla začne od nemeckých hraníc vracať tých migrantov, ktorí už boli registrovaní v inom štáte EÚ. Kancelárka však varuje, že by to mohlo spôsobiť v EÚ dominový efekt a v konečnom dôsledku aj koniec voľného pohybu osôb v rámci EÚ.
Aj preto sa Merkelová usiluje o dosiahnutie dohody na úrovni EÚ alebo o dvojstranné dohody o vracaní žiadateľov o azyl. Tí by sa podľa terajších pravidiel EÚ mali vracať do prvej krajiny EÚ, kde vstúpili. Pri väčšine migrantov, ktorí prišli do Európy v uplynulých mesiacoch, to znamená Taliansko. To sa však prijímaniu a spracovávaniu žiadostí ďalších migrantov bráni.
Rakúsko cvičilo, Slovinsko protestovalo
Rakúsko zároveň dalo najavo, že hrozbu obnovenia hraničných kontrol vnútri EÚ berie vážne. Niekoľko stoviek rakúskych policajtov a vojakov si na rakúsko-slovinskej hranici cvičilo zadržiavanie migrantov v prípade veľkej migračnej vlny. Slovinsko proti tomuto cvičeniu už predtým protestovalo a upozornilo, že to nepomôže vzájomným vzťahom a snahe o spoločné riešenie azylovej politiky. Rakúska koaličná vláda zložená z ľudovcov a krajnej pravice presadzuje prísnu ochranu vonkajších hraníc EÚ. Kancelár Sebastian Kurz minulý týždeň tiež upozornil, že ak Nemecko začne vracať od svojich hraníc migrantov, Viedeň urobí to isté.
Jeden z hlavných problémov, ktorý rozdeľuje štáty EÚ v oblasti azylovej politiky, sú tzv. povinné kvóty na prerozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi krajiny EÚ. Štáty visegrádskej štvorky (Slovensko, ČR, Maďarsko a Poľsko) to jednoznačne odmietajú, a to aj v prípade veľkého migračného náporu na niektorý z členských štátov EÚ.
Migračné centrá mimo EÚ?
Väčšina európskych štátov sa zhoduje na potrebe posilnenia ochrany vonkajšej hranice EÚ a tiež na vytvorení tzv. vyloďovacích platforiem, kde by sa v zrýchlenom konaní rozhodovalo o tom, ktorí migranti zachránení na mori majú šancu na získanie azylu v Európe. Štáty visegrádskej štvorky minulý týždeň takýto nápad podporili s tým, že takéto centrá majú byť mimo EÚ.
Český štátny tajomník pre EÚ Aleš Chmelař však po ministerskom rokovaní EÚ potvrdil, že nie všetky štáty s týmto návrhom súhlasia. Francúzsko a Španielsko už predtým naznačili, že takéto centrá by mali byť v EÚ.
V každom prípade nie je jasné, ktoré štáty mimo EÚ by so zriadením migračných centier súhlasili. Nedoriešená je tiež otázka, kam by mali ísť ľudia, pri ktorých sa ukáže, že sú skutočne utečencami a majú nárok na azyl. Aj v tomto prípade treba uvažovať o ich rozdelení medzi štáty EÚ.
Návrh dokumentu k chystanému summitu hovorí o „koncepte regionálnych vyloďovacích platforiem“, ktoré by vznikli v úzkej spolupráci so štátmi mimo EÚ a medzinárodnými organizáciami, ako je Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM). Tieto centrá majú „umožniť rýchle a bezpečné rozlíšenie medzi ekonomickými migrantmi a tými, čo majú nárok na medzinárodnú ochranu“. Správy o rýchlom a hromadnom návrate tých, ktorí nemajú nárok na azyl, by podľa návrhu dokumentu mali pôsobiť „psychologicky“, teda byť signálom pre ostatných, že riskantná cesta do EÚ je zbytočná.