Bol mu však uložený súdny dohľad za nezákonné držanie „hlavných častí strelnej zbrane“. Terajšie zadržanie súvisí podľa ruskej nezávislej televízie Dožď s „násilnými činmi sexuálneho charakteru“. Ruská organizácia na ochranu ľudských práv Memorial kritizovala predchádzajúce obvinenia ako úplne vykonštruované a ako snahu znehodnotiť historikovu prácu.
Dmitrijev bol zadržaný v stredu „v súvislosti s novým trestným prípadom“, povedal AFP historikov právnik Viktor Anufrijev. Súd má vo štvrtok rozhodnúť, či ho znovu pošlú do väzby. Kvôli predchádzajúcemu obvineniu strávil teraz 62-ročný Dmitrijev vo väznici viac ako rok. Podľa Anufrijeva sa nová kauza opiera o skoršie obvinenia zo „sexuálneho zneužívania“.
Počas predchádzajúceho procesu bol Dmitrijev obvinený z vyhotovenia „pornografických“ snímok adoptívnej dcéry. Historik vtedy všetky obvinenia odmietol a tvrdil, že snímky robil z lekárskych dôvodov, aby bolo možné sledovať vývoj dievčaťa, ktoré je od narodenia mimoriadne chudé a často choré. Skutočnosť, že súd historika v apríli oslobodil, považujú aktivisti za takmer neuveriteľné víťazstvo v krajine, kde sa sudcovia takmer vždy stránia prokuratúry, napísala agentúra AFP.
Dmitrijev zjavne plánoval útek do Poľska
Štátna televízia NTV, ktorá nezriedka na kritiky Kremľa útočií, v stredu uviedla, že Dmitrijev zjavne plánoval útek do Poľska. Toto tvrdenie odmietol obhajca, podľa ktorého historik ani nemá pas. „Buď sú chorí, alebo konajú na niečí príkaz,“ dodal Anufrijev.
Dmitrijev počas 30 rokov zostavil zoznam 40 000 ľudí popravených a deportovaných z Karélie v rokoch veľkého teroru, ktorý rozpútal komunistický diktátor Josif Stalin. Objavil tiež jedno z najväčších popravísk v oblasti, kde bolo postrieľaných okolo 9000 ľudí.
V roku 2003 odhalil pohrebisko, kde spočívajú tisíce mŕtvych väzňov, ktorí zahynuli pri stavbe kanálu medzi Baltským a Bielym morom v 30. rokoch minulého storočia; odhady počtu obetí siahajú od 12 000 po štvrť milióna. O tri roky neskôr našiel masové hroby s pozostatkami väzňov zo Soloveckých ostrovov, kde bol založený prvý z neslávne známych väzenských táborov v niekdajšom Sovietskom zväze, takzvaných gulagov.