Trump môže v Helsinkách prekvapiť, ale nik nevie ako

, 29.06.2018 10:00
Trump, Putin
Prezident USA Donald Trump (vľavo) a ruský líder Vladimir Putin sa stretnú v Helsinkách 16. júla. Autor:

Helsinki, Viedeň alebo Ženeva? Špekulovali do poslednej chvíle nielen média o mieste rokovania na najvyššej úrovni USA a Ruska. Vo štvrtok po dohode oboch strán paralelne oznámili, že tandem prezidentov Vladimir Putin a Donald Trump bude rokovať v Helsinkách. Podľa Kremľa sa tak má stať 16. júla, po summite NATO v Bruseli (11. a 12. júla). Hovorilo sa o tom aj v Moskve počas stredajšieho rokovania prezidenta Vladimira Putina a Sergeja Lavrova s Johnom Boltonom, Trumpovým poradcom pre otázky národnej bezpečnosti.

„Bude to nepochybne niekoľkohodinové rokovanie vrátane stretnutia medzi štyrmi očami, pracovných raňajok, ako aj doteraz v takomto prípade netradičnou záverečnou tlačovou konferenciou,“ informoval Putinov poradca Jurij Ušakov citovaný agentúrou TASS. Všeobecne sa predpokladá, že témami budú okrem strategickej stability vo svete a kontroly jadrových zbraní a vôbec problematiky odzbrojenia aj regionálna téma s dôrazom na Sýriu, krízu na Ukrajine či KĽDR alebo situácia v súvislosti s jednostranným odstúpením USA od jadrovej dohody s Iránom.

„V čase, keď Trump vyhlásil obchodnú vojnu s Čínou a EÚ, jedinou možnosťou, ako môže splniť jeden z predvolebných sľubov, je postupne normalizovať vzťahy s Ruskom. Ak bude súhlasiť s tlakom na Kyjev s cieľom plnenia dohôd z Minska, tak to bude ďalšie plus,“ predpovedá možný vývoj amerikanista Sergej Sudakov. V prípade Sýrie má podľa neho Rusko všetky predpoklady dohodnúť sa s Washingtonom na nových tzv. nekonfliktných zónach. „V prípade KĽDR chce síce Trump sám vyriešiť problém, ale zatiaľ sa v tomto smere bez Ruska a Číny sotva pohne,“ dodáva ruský politológ.

Obavy z následkov summitu

Ešte pred určením miesta rokovania tandemu Trump – Putin prenikli do médií obavy niektorých politikov z možných následkov prípadnej dohody medzi oboma lídrami. Londýnske The Times napríklad pripúšťajú krízu v NATO.

„Britská vláda sa obáva, že to naruší jednotu v aliancii,“ cituje svoj zdroj denník. Konkrétne spomenul možnosť, podľa ktorej Trump bude súhlasiť so znížením výdavkov na zbrojenie vyplývajúcich zo záväzkov voči Európe.

„Obavy vyvoláva o. i. možnosť, že USA v rámci šetrenia vybudujú v Poľsku vojenskú základňu na účet Varšavy na základe dvojstrannej dohody ,a tak obídu bruselskú centrálu aliancie,“ cituje The Times zdroj blízky britskej vláde.

Bokom nezostali ani špekulácie týkajúce sa možnosti prehodnotenia otázky Krymu Washingtonom, ako aj prepustenie bývalého spolupracovníka amerických tajných služieb Edwarda Snowdena do USA, kde mu podľa šéfa diplomacie Mikea Pompea hrozí až trest smrti za poskytnutie dokumentov o sledovacích aktivitách Američanov a Britov denníku The Guardian.

A to všetko na pozadí rozkolu vo „veľkej sedmičke“, ktorý spôsobil Trump návrhom znovu zaradiť Rusko do klubu svetových lídrov. Jeho iniciatívu podporil zatiaľ iba taliansky premiér Giuseppe Conte. Na druhej strane vzťahy amerického lídra s vedením Veľkej Británie, najväčším európskym spojencom, sú dosť napäté.

„Znepokojuje nás možnosť, že Trump a Putin odrazu dospejú k nejakej mierovej dohode. Nie je vylúčené, že si povedia, »načo nám je toľko vojenskej techniky v Európe« a zhodnú sa na skrátení kontingentov,“ cituje The Times jedného nemenovaného britského ministra.

„Je ťažké hovoriť proti mieru, ale bude to skutočný mier?“ dodal britský úradník. A Ian Bond, niekdajší britský veľvyslanec v Litve a riaditeľ odboru zahraničnej politiky v Centre pre európske reformy, dokonca tvrdí, že „so stretnutím Trump – Putin sa spája oveľa viac rizík ako vyhliadok“.

Nočná mora pre Európu?

V podstate z rovnakých dôvodov ako britskí ministri sa v podobnom duchu vyjadril aj nemecký denník Die Welt. Podľa neho blížiaci sa americko-ruský summit bude „nočnou morou pre Európu“. Zároveň pripomenul, že USA už nechcú byť „bankou Západu“ a ak niekto bude kritizovať výsledky rokovania, tak to vraj budú predovšetkým európske krajiny, ako je Poľsko a pobaltské štáty stále upozorňujúce na „ruskú hrozbu“.

Naopak, Peking summit privítal. Ako vo štvrtok vyhlásil hovorca čínskeho ministerstva zahraničia Lu Kang, „Rusko a USA ako stáli členovia BR OSN a vplyvní hráči na medzinárodnej scéne nesú zodpovednosť za zlepšenie vzťahov v prospech mieru a stability“.

Iba tretie stretnutie

Putin a Trump sa osobne stretli iba dvakrát. V júli 2017 rokovali v rámci summitu G20 v Hamburgu, kde na programe bola problematika vzájomných vzťahov, ako aj konflikty v Sýrii a na Ukrajine. V novembri toho istého roku sa stretli na summite APEC v Danangu, kde sa dohodli na spoločnom vyhlásení o Sýrii. Následne ešte telefonicky niekoľkokrát besedovali.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Ukrajina #odstúpenie USA od dohody s Iránom #summit Putin-Trump
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku