To by sa hodilo najmä krajinám na juhu Európy, do ktorých prichádza najviac utečencov a ktoré by tým docielili väčšiu mieru prerozdelenia utečencov medzi zvyšné krajiny únie. „Krajiny, do ktorých prichádza veľa utečencov, v každom prípade potrebujú ochranu a podporu. Ale na druhej strane, utečenci a migranti si nemôžu vyberať, do ktorej krajiny počas azylového procesu pôjdu,“ povedala nemecká kancelárka.
Viac o summite čítajte v článku Migrácia prehlbuje nejednotu únie
Merkelová čelí na domácej politickej scéne masívnemu tlaku zo strany ministra vnútra Horsta Seehofera. Podľa ultimáta, ktoré jej tento politik dal, musí do nedele dosiahnuť dohodu s ostatnými členskými krajinami EÚ o novej spoločnej európskej utečeneckej politike. Ak sa jej to nepodarí, alebo dohoda nesplní Seehoferove očakávania, chce minister vnútra začať podnikať v oblasti utečeneckej politiky samostatné kroky. Prvým krokom by malo byť to, že krajina začne odopierať vstup migrantom, ktorí už požiadali o azyl v inej členskej krajine EÚ.
Pomoc bola správna
Merkelová vo štvrtok ešte pred odletom do Bruselu vyhlásila, že lídri Rakúska a Maďarska, teda terajší najväčší kritici jej prístupu k utečeneckej politike, ju v roku 2015, keď migranti začali prúdiť do ich krajín, osobne žiadali o pomoc. „Povedali sme, že im vo výnimočnej situácii pomôžeme a teraz, rovnako ako vtedy, si myslím, že to bolo správne rozhodnutie,“ uviedla kancelárka.
Európski lídri sa ešte pred oficiálnym summitom stretli aj na takzvanom mini-summite o utečencoch, ktorý sa konal v nedeľu tiež v Bruseli. Okrem iného na ňom podporili plán vytvorenia prijímacích centier pre migrantov v severnej Afrike a na Balkáne, kde by vybrali tých, ktorí majú nárok na azyl v EÚ. Skupina šestnástich krajín, ktorú viedli Francúzsko a Nemecko, cez víkend v Bruseli diskutovala aj o tom, kto by mal prevziať zodpovednosť za migrantov prichádzajúcich do Európy, ako dlho by sa o nich mal starať a tiež, ako by mali pomôcť európski partneri.
Horúca téma migrácie
Európska dvadsaťosmička, povzbudená dohodou s Tureckom, ktorá od roku 2015 znížila počet odtiaľ prichádzajúcich migrantov o 97 percent, je pripravená dať zelenú zriadeniu centier v Alžírsku, Egypte, Líbyi, Maroku, Nigeri a Tunisku. Diskutuje sa aj o plánoch na vytvorenie prijímacích centier v Albánsku. Žiadna z týchto krajín však zatiaľ so zriadením takéhoto centra na svojom území nesúhlasila.
Počet ľudí prichádzajúcich do Európy síce tento rok výrazne klesol, no otázka migrácie je naďalej horúcou témou, najmä vďaka vzostupu protiimigračných strán, ktoré rozdúchavajú strach verejnosti z cudzincov a získavajú si tým ďalšiu podporu.
Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) tento rok do Európy po mori prišlo zatiaľ okolo 40-tisíc ľudí, z toho asi 16-tisíc do Talianska, 12-tisíc do Grécka a zhruba 12-tisíc do Španielska.