Čo sa dá očakávať od buducotýždňového summitu NATO v zmysle predložených iniciatív?
Je ich niekoľko. Nový program výcviku irackých síl. Spoločná deklarácia NATO a Európskej únie o posilnení spolupráce, najmä, čo sa týka mobility ozbrojených síl. Ďalej je tu potvrdenie vytvorenia dvoch nových veliteľstiev. Jedného v americkom Norfolku, ktoré bude mať na starosti námorné záležitosti. Druhého v Nemecku, ktoré sa bude zaoberať logistikou. NATO by tiež malo ohlásiť iniciatívu vysokopripravených síl. A tiež sa očakáva otvorenie prístupových rozhovorov s Macedónskom.
V čom spočíva koncept vysokopripravených síl?
USA dlhodobo žiadajú európskych spojencov, aby sa sústredili na rýchlu nasaditeľnosť síl, lebo je to jasná priorita pre celú alianciu. Je to veľmi ambiciózna iniciatíva. NATO by malo byť schopné do roku 2020 za 30 dní nasadiť 30 práporov, 30 letiek a 30 bojových plavidiel. Je to logický krok pre alianciu. Lenže Európania budú mať čo robiť, aby takéto požiadavky zvládli.
Prečo NATO niečo také potrebuje?
Je to súčasť posilnenia konceptu odstrašenia. Iniciatíva má smerovať k tomu, že sa jednotky NATO dokážu rýchlo presunúť cez Európu, aby boli schopné dostať sa na východný front.
Hlavným otáznikom, ktorý visí nad summitom, je, akým spôsobom sa k nemu postaví americký prezident Donald Trump. Bude schôdzka hladká, keď sa šéf Bieleho domu možno pri kritike spojencov sústredí hlavne na potrebu zvyšovania obranných rozpočtov? Alebo očakávate väčšie problémy?
Úprimne povedané, je absolútne nemožné predvídať, čo sa stane. Spojenci hlavne dúfajú, že summit NATO nebude debakel podobný tomu, čo sa stalo na stretnutí krajín G7. A že lídri a médiá budú mať dôvod aj na inú diskusiu, ako je napätie v aliancii. Predstava je taká, že ani zvyšovanie rozpočtov by nemalo zatieniť všetko. Lebo, ako sme hovorili na začiatku, NATO má na stole viacero dôležitých iniciatív. Bola by škoda, keby sa summit sústredil len na rozpočty, iba na to, že máme míňať dve percentá na obranu. Schôdzka aliancie by mala potvrdiť jednotu medzi spojencami a mala by ukázať, že je to v záujme spojencov na oboch stranách Atlantiku.
Je Trump schopný zachovať túto jednotu? A ako ju vôbec komunikovať Bielemu domu?
Vieme, že pre americkú stranu je otázka rozpočtov veľmi dôležitá. Trump poslal list spojencom, ktorí v tom zaostávajú, aby im pripomenul dôležitosť rozloženia výdavkov na obranu v rámci aliancie. Takže to bude veľká téma summitu a všetci očakávajú isté napätie. Ale aby sa aliancia vyhla možnému fiasku, bolo by dobré, keby všetci zúčastnení dokázali hovoriť aj o niečom inom, ako sú dve percentá na obranu.
Prezident Trump rád hovorí, že výdavky na obranu európski spojenci začali zvyšovať po jeho tlaku. Nakoľko sa to deje vďaka nemu a nakoľko je to európske uvedomenie si zmeny bezpečnostného prostredia súvisiace s anexiou Krymu, vojnou na Ukrajine a ďalšími problémami v európskom susedstve? Alebo je to skôr kombinácia týchto faktorov?
Je to kombinácia. Európa si uvedomuje svoju závislosť od USA a zároveň vo svojom susedstve vidí nové narastajúce hrozby. Stalo sa ešte predtým, ako Trumpa zvolili. Nie je to teda nový fakt. Iný je spôsob, akým americká vláda na čele s Trumpom hovorí o rozpočtoch. Oveľa viac používa takpovediac obchodnícky spôsob. Preto je to viditeľnejšie. Ako ste však povedali, súčasťou európskeho uvažovania je dianie po anexii Krymu a celkové zvýšenie hrozieb v susedstve. Keď napríklad hovoríme o francúzskej intervenčnej iniciatíve, tak z pohľadu Paríža ide práve o to, aby spojenci dokázali riešiť problémy napríklad v oblasti Sahelu. Zvyšovanie rozpočtov teda nesúvisí len s Trumpom, ale je to aj o tom, že Európa rieši, ako vziať osud do vlastných rúk.
Fungujú vzťahy NATO a EÚ?
Vráťme sa do roku 2016 k prvej spoločnej deklarácii únie a aliancie. V spolupráci sa odvtedy urobil veľký pokrok. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker a predseda Európskej rady Donald Tusk teraz podpíšu druhu spoločnú deklaráciu. Obe organizácie spoločne riešia záležitosti asi v 74 oblastiach. Na summite sa nebudú ohlasovať nové veci, ale to, že je potrebné spoluprácu ešte prehĺbiť. Vzťahy medzi EÚ a NATO sa vyvíjajú veľmi dobre. Spoločne pracujú na vojenskej mobilite, riešení príčin migrácie v Iraku a Afganistane, na námorných operáciách v Stredomorí, dopĺňajú sa na západnom Balkáne a predstavujú aj transatlantické spojenie. Vo všetkých týchto oblastiach sa v budúcnosti budú vzťahy ďalej rozvíjať. Isté napätie môže vyplývať z posilnenej spolupráce EÚ v obrannej oblasti a zo vzniku obranného fondu a z toho, aký prístup k týmto iniciatívam budú mať krajiny, ktoré sú v aliancii, ale nie v NATO. Ale väčšina štátov je v oboch organizáciách. Je teda v záujme NATO aj únie, aby štáty pracovali na vytváraní celého spektra vojenských spôsobilostí, ktoré budú využiteľné v kontexte aliancie i EÚ.
Ako ovplyvní summit aliancie Trumpova schôdzka s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorá sa bude konať 16. júla v Helsinkách? Nejednotná aliancia by asi bola darček pre šéfa Kremľa.
Samozrejme. Ukážka jednoty aliancie je dôležitá aj preto, lebo nikto nevie, aký bude výsledok stretnutia Trump-Putin. Pozícia NATO k Rusku má dva piliere. Odstrašenie a dialóg. Jednota aliancie je v tomto zmysle dôležitá. Trump potom môže ísť do Helsínk s tým, že aliancia je stabilná, a to by bol dobrý signál pre budúce vzťahy NATO a Ruska.