Moskva v dokumente kladie dôraz na dialóg medzi vrcholnými politikmi oboch krajín, diplomatmi a armádnymi informačnými zložkami a na rozvoj ekonomických vzťahov. Washington je podľa denníka návrh ochotný prijať ako základ spoločného vyhlásenia, Biely dom ale zároveň trvá na tom, aby sa do neho premietli americké obavy ohľadom ruského zasahovania do prezidentských volieb v USA v roku 2016.
Kremeľ by podľa niektorých ruských expertov mohol súhlasiť s vyhlásením, v ktorom označí zahraničné zasahovanie do volieb v iných krajinách za neprípustné.
Putin by potom na tlačovej konferencii znovu poprel akékoľvek ruské zasahovanie do amerických volieb, čo ocení predovšetkým Trump.
Ruské zasahovanie je pritom podľa ruského politológa Dmitrija Suslova pre Washington kľúčovou témou. "Jeho politický význam súvisí aj s ďalšími medzinárodnými témami ako je Ukrajina, Sýria, Irán alebo dohľad nad zbrojením – je to dôvod, prečo Trumpova administratíva nebola schopná nadviazať s Moskvou, trebárs aj konfrontačný, dialóg. Je to zároveň kľúčový nástroj demokratov pre podkopávanie legitimity úradujúceho prezidenta USA, "cituje denník Suslova.
Trump sa tak podľa experta bude snažiť vytvoriť dojem „tvrdého vyjednávania“ s Putinom, ktorým od Ruska vynúti záruky, že Moskva v budúcnosti do amerických volieb zasahovať nebude.
Veľké výsledky summitu neočakávajú
Hoci sú podobné summity často zakončené významnými vyhláseniami, blížiaca sa helsinská vrcholná schôdzka podľa zdrojov novín v Moskve aj Washingtone prielom vo vzťahoch medzi Ruskom a Spojenými štátmi neprinesie.
Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton v rozhovore pre Kommersant uviedol, že za úspech možno považovať už samotné stretnutie prezidentov. Jeho ruský náprotivok Jurij Ušakov bol viac optimistický; prezidenti by podľa neho mohli prijať vyhlásenie, ktoré „by načrtlo ďalšie kroky oboch strán pre zlepšenie vzájomných vzťahov, ale aj spoločný postup na medzinárodnom poli“.