Aký bude summit NATO? Ambiciózny alebo skôr ide aliancii o to, aby dokončila niektoré veci a pokračovala v nastolených trendoch?
Kto čakal, že schôdzka bude revolučná, bude sklamaný. Aliancia také signály nikdy nevysielala. Nepôjde ani o takzvaný udržiavací summit. Aliancia potvrdí, že seriózne pracuje na tom, čo sa rozhodla robiť po stretnutiach vo Walese a Varšave. Znamená to, že od roku 2014 spojenci prispôsobujú kolektívnu obranu bezpečnostnému prostrediu, v ktorom sa nachádzame. Je to veľmi dôležitý adaptačný summit, na ktorom členské štáty potvrdia nové veliteľské štruktúry, zvýšenie investícií nevyhnutných pre kolektívnu obranu, ako aj to, že sme ochotní naše spôsobilosti spoločne použiť. Ukážeme, že sme schopní komunikovať s partnermi, ako sú Európska únia či krajiny na Blízkom východe a v severnej Afrike. Sú to veľmi dôležité signály jednoty, sily a odhodlania riešiť súčasnú bezpečnostnú situáciu a toho, že sme pripravení na všetky predvídateľné bezpečnostné hrozby okolo nás.
Čo je pre NATO hrozba?
Z hľadiska Slovenska, ako členskej krajiny aliancie, je na to jednoduchá odpoveď. Máme bezpečnostnú stratégiu, ktorú schválila vláda. Na hrozbách sa zhodneme so spojencami. Sú to stabilita a predvídateľnosť globálneho bezpečnostného prostredia a dodržiavanie medzinárodných záväzkov. Patrí sem aj terorizmus, ako zdroj jednej z najhorších hrozieb pre naše obyvateľstvo. Samozrejme, všetci vnímame tlaky migračných vĺn, ktoré vychádzajú z destabilizovaných oblastí mimo euroatlantického prostredia. V aliancii tiež veľmi pozorne sledujeme, ako nás ovplyvňuje okolité prostredie, periféria, ako tomu hovoríme. A ako sme my schopní ovplyvniť perifériu. Máme operáciu v Afganistane, hlavy štátov schvália výcvikovú misiu v Iraku či balíčky pomoci Tunisku a Jordánsku. Prostredníctvom týchto iniciatív rozširujeme stabilitu a riešime bezpečnostné výzvy za našimi hranicami.
Kde je v tomto Rusko?
Je pre nás veľmi dôležité hodnotiť správanie sa krajín ako Rusko. To pokračuje v anexii Krymu alebo sa veľmi zvláštne stavia k niektorým režimom kontroly zbrojenia. Z Ruska prichádzajú niektoré hrozby, ktoré nie sú len úplne tradične vojenské, ale majú destabilizačný vplyv na euroatlantickú komunitu.
NATO na kroky Ruska reagovalo aj posilnenou predsunutou obrannou prítomnosťou, ktorej súčasťou sú tiež slovenskí vojaci. Teraz sa hovorí o vysokopripravených silách. Je to správna odpoveď na možnú hrozbu Ruska?
Aliancia reaguje na dianie okolo nej absolútne primerane a spôsobom, ktorý nikto nemôže považovať za eskalačný. Dohody vo Walese a Varšave sa pretavili do posilnenej predsunutej prítomnosti v Pobaltí, Poľsku a Rumunsku. Boli reakciou na konanie Ruska v našom najbližšom susedstve. Bruselský summit dobuduje to, na čom sme sa dohodli už vo Varšave. Hovoríme o iniciatíve pripravenosti, takzvanej 4×30 (NATO by malo byť schopné za 30 dní nasadiť 30 práporov, 30 letiek a 30 bojových plavidiel, pozn. red.). Nejde však o nič iné, ako zabezpečiť nespochybniteľné úlohy našich ozbrojených síl. Ak by bolo v extrémnom prípade potrebné ich posilniť, doplniť, zásobovať, jednoznačne sa o to postaráme. Iniciatíva pripravenosti neznamená zvyšovanie napätia. Ide len o to, aby ozbrojené sily vedeli, čo majú robiť a aby sme zabezpečili plnenie ich úloh.
My sme tí blbci, ktorí to všetko platia, povedal pred niekoľkými dňami americký prezident Donald Trump o NATO. Ako momentálne vnímate úroveň transatlantických vzťahov so súčasným šéfom Bieleho domu?
Otázka o prezidentovi Trumpovi trochu odpútava pozornosť od reality. Súčasný stav je taký, že za posledné tri roky európski spojenci začali bezprecedentne zvyšovať výdavky a investície do obrany, ktoré sme za predchádzajúce obdobie nemali také, ako mali byť. Peniaze sa správne využívajú na to, čo máme dohodnuté v rámci aliancie. Prezident Trump svojím expresívnym spôsobom hovorí veci, na ktoré USA upozorňujú dlhodobo. Európski spojenci trochu laxnejšie pristupovali k vlastnej bezpečnosti. Musíme si nastaviť, čo znamená spravodlivé zdieľanie bremena za obranu. Odklonil by som sa od expresívnejších výrazov a radšej by som sa sústredil na reálny stav vecí. Prezident Trump a jeho okolie považujú NATO za veľmi silnú súčasť vlastnej politiky. Nemajú záujem o slabú alianciu, chcú ju posilniť. Trumpovi poradcovia viac ráz povedali, že USA majú veľa sporných otázok s Európanmi, ale je jednoznačne nespochybniteľné, že existuje silná obranná a bezpečnostná transatlantická väzba. Môžeme špekulovať, čo prezident Trump povie alebo nepovie počas summitu. Dozvieme sa to až počas stretnutia lídrov. Všetko je však nastavené tak, aby bol summit úspešný. Či budeme mať aj súhru lídrov, ako kto pochopí odkazy ponad stôl, to nechajme až na samotnú schôdzku.
Keď hovoríte, čo Trump povie alebo nepovie, pred rokom bol na schôdzke NATO v Bruseli a očakávalo sa, že sa prihlási ku kolektívnej obrane podľa článku 5. Vtedy to neurobil. Čo by chcela aliancia počuť od amerického prezidenta teraz?
Je dôležité, aby sme všetci počuli, a nielen z úst amerického prezidenta, ale od všetkých lídrov, že aliancia je niečo nespochybniteľné a nedotknuteľné, čo sa týka našej obrany a bezpečnosti. Je to hlavný odkaz, ktorý by mal zaznieť. Či prezident Trump spomenie článok 5 v prejave, to neviem, ale očakáva sa to. V komuniké zo summitu to bude. Nejde o žiadne spochybňovanie článku 5.
Trump sa po summite aliancie stretne 16. júla v Helsinkách s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Aký odkaz chce NATO vyslať smerom k tejto schôdzke?
Je to stále to isté, čo hovoríme už niekoľko rokov. Aliancia je jednotná v tom, že je potrebné dodržiavať medzinárodné právo, normy, ktoré určujú naše správanie sa od Helsinského záverečného aktu. Je nespochybniteľné, akým spôsobom vnímame konanie Ruska v posledných rokoch. Myslím, že je aj v záujme Trumpovej administratívy, aby aliancia počas summitu hovorila jednotným hlasom. Šéf Bieleho domu chce určite prísť na stretnutie v Helsinkách s podporou spoločného odkazu NATO, čo sa týka pohľadu na Rusko a na otázky, ktoré s prezidentom Putinom otvorí. Neviem, čo to bude. Ale neviem si predstaviť, že by Trump prišiel na schôdzku s tým, že je tam sám, že aliancia nie je jednotná. O bezpečnostnom prostredí sa budú lídri NATO rozprávať počas večere v stredu. Nepochybujem, že tam bude diskusia ako Rusko, ale napríklad aj Čína, vplývajú na naše bezpečnostné prostredie. Trump si môže otestovať, aké sú názory jednotlivých spojencov. Možno to ovplyvní aj jeho naladenie sa pred helsinským stretnutím.
Nakoľko však existuje obava, že summit NATO sa skončí ako nedávne stretnutie G7, kde sa Trump výrazne odklonil od scenára?
Nebolo by to prvýkrát, čo sa americký prezident odklonil od scenára, ktorý mu citlivo vytvorili jeho poradcovia a spolupracovníci. Všetko je možné. Informácie zo stretnutia G7 narušili pokoj pred summitom NATO. Na druhej strane sú obrana a bezpečnosť niečo, čo by nemalo byť predmetom politikárčenia. Spojenci si veľmi cenia transatlantickú väzbu. Bolo by veľmi zvláštne, keby na stretnutí NATO, ktoré je predsa len širšie ako schôdzka predstaviteľov najvyspelejších ekonomík, došlo k nejakej disharmónii. Hádam sme natoľko dospelí, aby sme vedeli, čo znamená jednota aliancie.