Tentoraz už iba päťka dala jasne najavo, že bude aj naďalej s Teheránom rokovať a ponechá mu možnosť vyvážať plyn a ropu. A to napriek vyhrážkam prezidenta USA Donalda Trumpa, podľa ktorého firmy zapojené do obchodovania s Iránom musia rátať so sankciami. Konkrétnym prejavom „vzbury“ bolo napríklad počas Ruháního návštevy fórum v obchodnej komore vo Viedni za účasti 250 rakúskych a 150 iránskych zástupcov podnikateľských kruhov. Výsledkom boli dohody o ďalšej konkrétnej spolupráci v oblasti zdravotníctva, vedy, obchodu a investícií.
„Treba vari jasnejší prejav nesúhlasu s rozhodnutím prezidenta USA Donalda Trumpa? Jadrová zmluva tak nielen podľa Teheránu musí platiť,“ povedal pre Pravdu Davud Rezaí, radca pre vzťahy so Slovenskou republikou na veľvyslanectve Iránskej islamskej republiky so sídlom vo Viedni. Zároveň zdôraznil, že aj o toľko diskutovanej a z pohľadu hlavne USA kontroverznej prítomnosti iránskych vojenských poradcov v Sýrii „rozhodne jedine Damask a Teherán“.
Postoj Iránu ohľadne amerického nátlaku na Teherán jasne prezentoval práve prezident Hassan Ruhání pred týždňom vo Viedni. Počas jeho prvej zahraničnej cesty po jednostrannom kroku Washingtonu pripomenul, že Irán spolupracuje so všetkými krajinami a chce v tom pokračovať.
Potvrdzujú to napríklad aj najnovšie výsledky moskovských stretnutí Aliho Akbara Velajátího, dlhoročného ministra zahraničia a dnes poradcu iránskeho prezidenta. Ruskému lídrovi Vladimirovi Putinovi odovzdal vo štvrtok stanovisko najvyššieho iránskeho duchovného ajatolláha Alího Chameneího aj prezidenta Ruháního.
„Prezident Putin vyjadril pripravenosť rozšíriť ropnú spoluprácu medzi oboma krajinami a zvýšiť investície do ropného a plynárenského priemyslu našej krajiny do výšky 50 miliárd dolárov,“ informoval Velajátí o moskovských rokovaniach. Podobné výsledky dosiahol poradca iránskeho prezidenta aj počas následnej cesty do Pekingu, kde z Viedne odcestoval aj prezident Ruhání.
„Kroky, ktoré Trump robí, sa neskôr otočia proti záujmom USA. Prezident USA vidí iba niekoľko krokov pred seba, nie však ďalej,“ neodpustil si kritickú reakciu na adresu rozhodnutí amerického lídra aj John Kerry, bývalý šéf diplomacie USA na jednej zo sociálnych sietí.
„V súvislosti s protiiránskymi krokmi Washingtonu sa často špekuluje o možnej reakcii Iránu uzavrieť strategický Hormuzský prieliv. A to napriek tomu, že sme to nikdy doteraz neurobili. Ako povedal aj prezident Ruhání, existuje totiž množstvo spôsobov, ako zabrániť pokusom izolovať Irán v predaji ropy, ktorý je súčasťou našich národných záujmov. A tak k tomu aj pristupujeme,“ povedal pre Pravdu už citovaný iránsky diplomat Davud Rezaí. Na adresu toľko Američanmi skloňovanej iránskej jadrovej hrozby pripomenul, že to bol práve Teherán, ktorý napríklad od roku 1986 presadzoval aj v Perzskom zálive otázku zachovania bezpečnosti. Od začiatku však bol proti Rijád, rovnako ako aj dnes, keď saudskoarabská monarchia stojí na čele podpory protiránskych iniciatív USA. Odmenou sú jej dodávky moderných amerických zbraní, samozrejme, za peniaze Rijádu.
„Irán bol vždy proti zbraniam hromadného ničenia nielen na Blízkom východe. Ibaže Rijád vždy ukazoval na Teherán ako na vinníka. Pritom to bola Saudská Arábia, ktorá stála pri zrode teroristickej organizácie Al-Kajdá, krviprelievaní v Afganistane či neskôr pri budovaní teroristickej organizácie známej ako tzv. Islamský štát,“ dodal na adresu monarchie iránsky diplomat Davud Rezaí. Podľa neho sa však Rijád dopustil veľkej chyby, keď zaútočil na Jemen a dodnes sa čoraz viac zamotáva v trasovisku tamojšieho nábožensko-občianskeho sporu.