Dejiny summitov lídrov Spojených štátov amerických a Ruskej federácie (predtým Sovietskeho zväzu)

Zakaždým, keď rokujú, celý svet s napätím čaká, k čomu dospejú, prípadne či sa pohašteria. Šéfovia Bieleho domu a Kremľa sa stretávajú niekoľko desaťročí. Spočiatku to bývalo v širšom formáte, čo vyplynulo z okolností doby.

17.07.2018 11:00
debata

Od spojenectva k nepriateľstvu.

Teherán, Jalta a Postupim boli v rokoch 1943 až 1945 dejiskami významných konferencií. Lídri mocností sa zaoberali bojom proti nacizmu a povojnovým usporiadaním Európy. S Josifom Stalinom a Franklinom Rooseveltom (na treťom stretnutí už s Harrym Trumanom) rokoval aj britský premiér Winston Churchill. Od Postupimu prešlo desať rokov, keď sa šéfovia Bieleho domu a Kremľa videli znovu vo formáte tzv. veľkej štvorky. Do Ženevy totiž prišli aj premiéri Británie a Francúzska. Cieľom bolo znížiť napätie v čase studenej vojny. Posun nenastal. Chruščov povedal Dwightovi Eisenhowerovi, že by súhlasil so znovuzjednotením Nemecka v prípade vyhlásenia Nemecka za neutrálny štát. Lenže to bolo fakticky nepredstaviteľné, lebo dva mesiace pred summitom západné Nemecko oficiálne vstúpilo do NATO. Kremeľ si vedel predstaviť rozpustenie tejto organizácie rovnako ako zánik Varšavského paktu, ale Biely dom na to nepristúpil, pretože si nevedel predstaviť žiadnu podobu nového systému kolektívnej bezpečnosti postaveného medzi dvoma svetmi – demokratickým a komunistickým.

Churchill, Roosvelt, Stalin (1945). Foto: SITA/AP
chruchill, roosvelt, stalin, 1945, Churchill, Roosvelt, Stalin (1945).

Od Washingtonu po Paríž.

Nádej na lepšie časy svitla na jeseň 1959, keď Chruščov ako prvý sovietsky líder priletel na návštevu USA. Na odplatu sa rozhodol pozvať Eisenhowera do Moskvy. Najprv sa však v máji 1960 konal v Paríži summit veľkej štvorky. Ovzdušie rokovaní vážne poznačil incident spred necelých troch týždňov, keď Sovieti nad svojím územím zostrelili americké špionážne lietadlo U-2. Chruščov zúril, že sa USA odvážili vyslať výzvedný stroj. Kým krátko pred touto udalosťou hovoril o záujme na mierovom spolužití so Spojenými štátmi, Sovieti zrazu začali chrliť protiamerickú propagandu, pričom následne ich líder potvrdil ochladenie vzťahov s tým, že v Paríži oznámil Eisenhowerovi, že ruší jeho návštevu Kremľa. Odmietol sa totiž ospravedlniť Chruščovovi za incident s U-2 a ten predčasne odletel späť do Moskvy.

Kennedy sa ponáhľal, nakoniec sa sklamal.

Po zvolení Johna Kennedyho mu Chruščov poslal blahoprajný telegram, v ktorom vyslovil nádej, že vzťahy budú opäť kopírovať líniu, ktorá nastala počas éry Roosevelta, a želal si spoločné kroky smerujúce k odzbrojovaniu. Krátko po príchode do Bieleho domu Kennedy navrhol rokovanie. Stretli sa koncom jari 1961 vo Viedni; necelý polrok odvtedy, čo sa ujal funkcie. Na stole mali viacero problémov. Zvlášť Berlín, ktorý bol rozdelený. Do západného emigrovalo z východného dovedna už 2,7 milióna Nemcov. Tamojší komunistickí pohlavári, ktorí sa obávali pokračujúceho vyľudňovania, apelovali na Chruščova, aby uzavrel hranice. Navyše necelé dva týždne pred summitom sa Washington postaral o inváziu v Zátoke svíň, kde sa vylodili Kubánci, ktorých vycvičili Američania, aby zvrhli komunistický režim Fidela Castra. Chruščov to ešte pred Viedňou označil za agresiu, ktorá ohrozuje celosvetový mier. Kennedy, naopak, prízvukoval, že Kubánci si prišli splniť vlasteneckú úlohu zvrhnúť diktatúru. Nakoniec summit nič prelomové nepriniesol s výnimkou jediného úspechu, ktorým bola dohoda, aby v ďalekom Laose začalo platiť prímerie. Neskôr vyšlo najavo, že Kennedy sa zdôveril, že summit bol zbytočný: "Najhoršia vec v mojom živote. Chruščov ma obral o čas.“ Naopak, šéf Kremľa v memoároch použil iné slová. Napísal, že napriek tomu, že sa na ničom podstatnom nedohodli, vycítil z Kennedyho, že má záujem zabrániť ozbrojenému konfliktu so Sovietmi a hľadať mierové riešenia problémov vo svete.

Chruščov a Kennedy (1961). Foto: SITA/AP
chruscov, kennedy, 1961, Chruščov a Kennedy (1961).

Zabitý a odstavený, potom dlhé roky čakania.

Na jeseň 1963 Kennedy zomrel po atentáte v Dallase, Chruščova o necelý rok obrali o moc jeho odporcovia a za nového lídra dosadili Leonida Brežneva. Pokračovala studená vojna a neskôr sa znásobili americké obavy zo sovietskej rozpínavosti, keď vojská Varšavského paktu v auguste 1968 vtrhli do Československa a pochovali obrodný proces. K prvému výraznému úspechu sa šéfovia oboch veľmocí dopracovali až v roku 1972, keď sa stretli v Moskve. Bol to medzník proti pretekom v zbrojení. Brežnev sa s Richardom Nixonom dohodol, že obmedzia počty strategických zbraní. O rok neskôr podpísali zmluvu o prevencii jadrovej vojny. O pár mesiacov dospeli k dohode o obmedzení podzemných testov atómových zbraní. V nastúpenom kurze pokračoval Brežnev v roku 1974 s Geraldom Fordom vo Vladivostoku. Stretli sa ešte raz (v lete 1975 v Helsinkách), keď boli medzi lídrami 35 krajín, ktoré podpísali deklaráciu s cieľom zlepšiť vzťahy medzi Západom a komunistickým východným blokom. V roku 1979 Brežnev vo Viedni s Jimmym Carterom nadviazal na záväzky s Nixonom o kontrole zbrojenia.

Reagan a Gorbačov (1986). Foto: SITA/AP
reagan, gorbacov, 1986, Reagan a Gorbačov (1986).

Po troch úmrtiach prichádza Gorbačov.

Od novembra 1982 do marca 1985 zomreli Brežnev a jeho nástupcovia Jurij Andropov a Konstantin Černenko. K moci sa dostal Michail Gorbačov. Na opačnej strane bol Ronald Reagan, ktorý označil Sovietsky zväz za ríšu zla. V západnej Európe rozmiestnil jadrové hlavice, lebo Sovieti by od roku 1976 mohli zo svojho územia zasiahnuť ktorékoľvek západoeurópske mesto s výnimkou Reykjavíku na Islande. Tempo a vysoké náklady na zbrojenie Moskva nemohla zvládnuť. Gorbačov sa stretol s Reaganom dovedna päťkrát. Dosiahli viacero dohôd, zvlášť dôležitá bola tá o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu. Proces odzbrojovania pokračoval aj po príchode Georgea Busha st. do Bieleho domu.

Od Jeľcina k Putinovi.

Jeľcin a Clinton (1997). Foto: SITA/AP
jelcin, clinton, 1997, Jeľcin a Clinton (1997).

Dve významné dohody o obmedzení strategických zbraní po rozpade sovietskej ríše podpísal prvý ruský prezident Boris Jeľcin najprv s Bushom st. v roku 1993 a potom s Billom Clintonom o štyri roky neskôr. Keď chorľavý Jeľcin prenechal moc Vladimirovi Putinovi, jeho náprotivok bol George Bush ml. Spoznali sa v roku 2001 v Ľubľane, ďalší rok v Moskve sa dohodli, že oba štáty budú mať v jadrovom arzenáli najviac 1 700 až 2 200 nasaditeľných bojových hlavíc. Ich tretí, posledný summit sa konal v roku 2005 v Bratislave. Naposledy sa lídri oboch mocností videli v tomto formáte v roku 2010, keď do Prahy pricestovali Barack Obama a Dmitrij Medvedev, ktorý v Kremli na štyri roky zaskočil Putina, lebo nemohol tretíkrát po sebe kandidovať v prezidentských voľbách. Výsledkom bola nová dohoda obmedzujúca strategické zbrane. Keď sa Putin z kresla premiéra vrátil na čelo štátu, jeho vzťahy s Obamom sa ochladzovali a neusporiadali ani jeden spoločný summit.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #USA #Kremeľ #Biely dom #summit Putin-Trump