Za prijatie návrhu zákona o národnom štáte, ktorý má ústavný charakter, hlasovalo v piatok nadránom po búrlivej, viac ako osem hodín trvajúcej rozprave 62 poslancov Knesetu, proti bolo 55 zákonodarcov a dvaja sa zdržali hlasovania.
Arabčina už podľa novej normy nie je oficiálnym jazykom, zakladanie židovských osád zákon označuje za národný záujem a hlavným mestom ustanovil Jeruzalem.
„Boli sme tu pred vami a budeme tu aj po vás,“ povedal na záver rozpravy arabským poslancom navrhovateľ zákona Avi Dichter, ktorý je predsedom zahraničného výboru parlamentu. Arabských poslancov však zároveň ubezpečil, že práv menšín žijúcich v Izraeli sa zákon nijako nedotkne.
Kritici prijatého zákona tvrdia, že je diskriminačný voči Arabom, ktorí tvoria vyše 20 percent z 8,7 miliónov obyvateľov Izraela, ako aj iným menšinám.
„Izrael je historickou vlasťou židovského ľudu, ktorý v ňom má výlučné právo na sebaurčenie,“ uvádza zákon prijatý po niekoľkomesačnej ostrej debate.
Hoci boli niektoré sporné návrhy zo zákona na poslednú chvíľu vypustené, podľa kritikov sa teraz prehĺbi odcudzenie arabskej menšiny.
Oficiálnym jazykom zostala hebrejčina, zatiaľ čo arabčine bol priznaný „osobitný status“, takže ju možno naďalej používať pri styku s úradmi.
Arabská menšina má síce podľa zákona rovnaké práva ako židovské obyvateľstvo, ale už dlho sa sťažuje na pozíciu druhoradých občanov, ktorí dostávajú horšie služby v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a bývania.
„Budeme naďalej zabezpečovať dodržiavanie ľudských práv v Izraeli, ale väčšina má tiež svoje práva a väčšina rozhoduje,“ obhajoval minulý týždeň zákon premiér Benjamin Netanjahu.
Zákon označujú za diskriminačný aj mnohí Izraelčania a v sobotu proti nemu vo veľkom počte protestovali v uliciach Tel Avivu. Prezident Reuven Rivlin, ktorý často nezasahuje do domácej politiky, varoval pred článkami zákona zjavne nabádajúcimi na segregáciu a znižovanie štatútu arabského jazyka.
Kritika poslancov
Arabsko-izraelskí zákonodarcovia rázne odsúdili prijatý zákon, ktorý definuje Izrael ako národný štát židovského ľudu a znižuje štatút arabčiny. Tá podľa novej právnej normy už nebude úradným jazykom, ale bude mať „špeciálny štatút“, informuje agentúra DPA.
„Teraz sú v zákone zakotvené separácia, diskriminácia a rasizmus,“ povedal v reakcii na prijatie kontroverzného zákona Ajman Odeh, líder strany združujúcej izraelských Arabov (Zjednotenej kandidátky).
„Ide o zákon židovskej nadradenosti, ktorý vylučuje viac ako 20 percent občanov (Izraela). Toto je zákon, ktorého cieľom je úplne opovrhovať, rozdeľovať, znevažovať a pokračovať v podnecovaní vlády (premiéra Benjamina) Netanjahua,“ dodal Odeh vo vyhlásení.