Federálne úrady neuviedli, aké množstvo rádioaktívnych látok chýba. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo len o malé porovnávacie vzorky. Hrozí preto len minimálne nebezpečenstvo. Plutónium je však súčasťou jadrových zbraní a z cézia by sa dala vyrobiť špinavá rádioaktívna bomba.
Jadrová bomba teroristov
"Viaceré vládne štúdie uvádzajú, že je reálne, že by dobre vybavená teroristická skupina mohla vyrobiť jednoduchú bombu, ak by mala k dispozícii jadrový materiál. Za posledné štvrťstoročie evidujeme okolo dvadsať prípadov, keď sa podarilo zadržať ukradnutý jadrový materiál, ktorý by sa dal použiť na výrobu zbraní,“ uvádza krátka štúdia Bulletinu jadrových vedcov zo septembra minulého roku.
Tento magazín je známy projektom Hodín súdneho dňa. Momentálne sú nastavené na dve minúty pred polnocou. Ide o symbolický čas, ktorý zostáva ľudstvu do zničenia.
Spomenutá štúdia má názov Aký efekt by mala jedna jadrová bomba teroristov. Vedci z Harvardovej univerzity Matthew Bunn a Nickolas Roth v nej opisujú scenár, čo by sa stalo, keby extrémisti v meste použili jadrovú zbraň. Aj relatívne jednoduchá atómovka so silou 10 kiloton, čo je menej, ako mala bomba použitá v Hirošime, by po odpálení na Manhattane v New Yorku podľa vedcov zabila okolo pol milióna ľudí. Nerátajúc tých, ktorí by zomreli neskôr na následky žiarenia.
Podobný scenár zatiaľ patrí len do filmov. "Väčšina teroristov nie je príliš motivovaná alebo príliš schopná na to, aby sa pokúsili o útok zbraňami hromadného ničenia. Niektorí síce motiváciu majú, ale chýbajú im potrebné zručnosti. A naopak. Dobrou správou teda je, že tu väčšinou nemáme kombináciu. Teda teroristov, ktorí by boli motivovaní aj zruční,“ reagoval pre Pravdu Phillip Bleek z Middleburského inštitútu pre medzinárodné štúdie v kalifornskom Monterey. Podľa experta na šírenie zbraní hromadného ničenia a terorizmus je však veľmi náročné odhadovať, ako ďaleko by mohli extrémisti zájsť pri príprave veľkého útoku.
"Múdri a dobre informovaní analytici majú rôzne hodnotenia. Dokonca aj na prípad sekty Óm šinrikjó sa dá pozerať rozličnými spôsobmi. Buď tak, že to bola skutočne veľká hrozba, alebo tak, že sa nám podarilo odvrátiť ešte niečo horšie Či tak, že aj vysokomotivovaná a schopná organizácia dosiahla pri použití zbrane hromadného ničenia len obmedzený efekt,“ uviedol Bleek.
Expert pripomenul útok z 20. marca 1995. V tokijskom metre vtedy sekta Óm šinrikjó, ktorú viedol, Šókó Asahara, zaútočila nervovoparalytickou látkou sarin. Zomrelo 12 ľudí a viac ako 500 nahlásilo zdravotné problémy. Začiatkom júla Asaharu a ďalších šesť páchateľov Japonsko popravilo.
"Prípad Óm šinrikjó je pripomienka, že vždy existuje možnosť, že teroristi by mohli uspieť pri výrobe chemických, biologických či dokonca rádiologických alebo jadrových zbraní. Keďže sa jej podarilo použiť sarin, japonská sekta je v tomto zmysle najúspešnejšou extrémistickou organizáciou,“ vyhlásil pre Pravdu profesor Sam Mullins z Európskeho centra Georgea C. Marshalla pre bezpečnostné štúdie. (Jeho názory vyjadrujú súkromné stanoviská, pozn. red.)
Odborník na terorizmus však pripomína, že prípad sekty bol svojím spôsobom jedinečný. V čase rozkvetu mala desaťtisíce členov, podarilo sa jej zverbovať niekoľko zručných vedcov, k dispozícii mala milióny dolárov a japonským úradom trvalo dlho, kým pochopili, že predstavuje hrozbu. Na druhej strane, hoci sa Óm šinrikjó podarilo využiť sarin, účinok útoku bol stále relatívne malý. Čo sa týka počtu obetí, ten by extrémisti dokázali dosiahnuť, aj keby mali k dispozícii strelné zbrane či konvenčné výbušniny.
Kúsok šťastia
Teroristi však žijú aj z pozornosti. Použitie zbraní hromadného ničenia by im ju dokonale zabezpečilo. Hoci ide najmä o štátnych aktérov, príkladom je Sýria či prípad novičok v Británii. Využitie chemických zbraní režimom Bašára Asada či otrava nervovoparalytickou látkou v Británii, kde stopa vedie do Ruska, zamestnávajú politikov, diplomatov a médiá.
"V Nemecku nedávno zatkli človeka, ktorý bol pravdepodobne inšpirovaný alebo aj spojený s teroristickou organizáciou Islamský štát (IS) a úspešne vyrobil smrtiaci jed ricín. V Európe je to špeciálny prípad. Podobné snahy teroristov sa nikdy nedostali tak ďaleko. Je to dôkaz, že extrémisti sa o také niečo ďalej pokúšajú,“ tvrdí Mullins.
Odborník hovorí o prípade Siafa Allaha H., ktorého nemecké úrady zadržali v júni s 83,4 miligramu ricínu a 3 150 semiačkami ricínu obyčajného. Šéf tajnej služby Hans-Georg Maassen uviedol, že je veľmi pravdepodobné, že sa podarilo zmariť teroristický útok.
"Neznamená to však, že by šlo o rastúci trend. Ani skupiny ako Al-Kajdá a IS, ktoré venovali veľa energie, aby získali chemické a biologické zbrane, v tom neboli veľmi úspešné. Teroristi sa však o to budú pokúšať ďalej, ale tieto prípady zostávajú stále relatívne zriedkavé a málo úspešne. Ešte menej pravdepodobné je, že by sa im podarilo získať rádiologické či dokonca jadrové zariadenie. No je nevyhnutné, aby sme sa tomu neustále snažili zabrániť. Aj pomerne neúspešný útok zbraňami hromadného ničenia by mal značný dosah na spoločnosť,“ myslí si Mullins.
"Viaceré existujúce teroristické skupiny majú veľký záujem získať chemické, biologické, rádiologické či jadrové zbrane. Dosiaľ sme však neboli svedkami útoku prostredníctvom nich, ktorý by si vyžiadal masové obete. Nie je to však len preto, že by sme mali šťastie,“ uviedol pre Pravdu Gary Ackerman z Národného konzorcia pre štúdium terorizmu v New Yorku. "Veľký útok zbraňami hromadného ničenia je dosť zložité pripraviť. Bezpečnostné zložky zatiaľ odvádzajú skutočne dobrú prácu pri tom, aby takému druhu terorizmu zabránili. Ale treba nám aj trochu šťastia. Bez pokračujúcej snahy protiteroristických zložiek by sa nám skôr či neskôr mohlo stať, že teroristi pri podobnom útoku uspejú,“ varuje Ackerman.