Rozsah korupcie je obrovský, pričom podľa názoru obyvateľov to bolo kedysi oveľa lepšie. Kým v roku 1998 sa Ukrajina zaradila vo vnímaní korupcie na 69. miesto, najnovšie sa nachádza až na 130. priečke medzi 175 skúmanými štátmi sveta. Vyplýva to zo zistení medzinárodnej organizácie Transparency International.
Ustanovenia zákona o zmienenom súde sa po viacerých výhradách fondu už pozdávajú. "Sú v súlade so záväzkami týkajúcimi sa finančného programu pre Ukrajinu,“ citovala agentúra Reuters z reakcie MMF.
Úverový plán z roku 2015 predpokladá, že Kyjev si môže do roku 2019 požičať dovedna až 17,5 miliardy dolárov (USD); doteraz mu celkovo pritiekla polovica. Spomalené tempo reforiem aj neexistencia súdu vlani viedli k tomu, že od apríla 2017 Ukrajina nedostala ani cent. V tomto roku dúfa, že fond jej poskytne 1,9 miliardy USD.
Pochvala od veriteľov znamená nádej, nie istotu. Fond totiž zároveň upozornil, že ešte treba vyriešiť sporné veci v pripravovanom štátnom rozpočte a otázku energetickej suroviny. Fond tlačí na Kyjev, aby konečne zaviedol trhové ceny plynu. Veľké dotácie naň vyciciavajú rozpočet, pričom mnohí touto surovinou plytvajú.
Lenže vláda teraz opakovane neprejavila ochotu presadiť reformu. "Ukrajina vo štvrtok predĺžila platnosť zmrazenia ceny plynu prinajmenšom do septembra,“ informoval Reuters. Predtým vláda rozhodla o tomto zmrazení v apríli tohto roku. Agentúra dodala, že Kyjev si sám znížil šancu, aby získal viac peňazí od MMF, s cieľom udržať na nohách domácu ekonomiku. Peniaze zo zahraničia pritom Ukrajina jednoznačne potrebuje aj preto, že v budúcom roku musí splatiť veľa požičaných dolárov.
Fond nemieni robiť výrazné ústupky v súvislosti s plynom, pričom zakaždým zhodil zo stola ukrajinské návrhy, ktoré počítali s postupným zvyšovaním ceny. "MMF požaduje, aby cena za plyn zodpovedala cene za jeho dovoz. Znamenalo by to zvýšenie o 30 percent,“ poznamenala agentúra UNIAN.
Kyjev sa pred niekoľkými rokmi zaviazal fondu, že uvoľní ceny plynu. Doteraz sa však nerozhýbal. "Sme presvedčení, že je dôležité, aby cenu určoval trh, a to aj v prípade platieb od domácností,“ zdôraznil MMF vo vyhlásení v reakcii na aktuálne zmrazenie.
Politické špičky na Ukrajine však vytrvalo otáľajú. "Ľudia sú cennejší ako peniaze,“ vyhlásil napríklad poslanec Alexander Dombrovskij.
Nie je vylúčené, že ak sa nenájde dohoda, Kyjev už neuvidí ani dolár od fondu. Program pomoci od MMF sa totiž skončí už v marci 2019. Nie je pritom pravdepodobné, že by sa vládnuca garnitúra hlavy štátu Petra Porošenka pohla dopredu. V budúcom roku sa uskutočnia prezidentské aj parlamentné voľby, a ťažko sa dá očakávať, že tí, čo sú pri moci, by riskovali pohnevať si voličov.
Nie je to pritom len MMF, s ktorým má Kyjev problémy, pokiaľ ide o peňažnú pomoc. Ukrajina, ktorá je druhý najchudobnejší štát v Európe za Moldavskom, si podkúrila sama, keď čakala na ďalšiu finančnú injekciu z Európskej únie. Koncom minulého roku Brusel zatrhol prevod 600 miliónov eur (išlo o tretiu tranžu z balíka makrofinančnej pomoci v objeme 1,8 miliardy eur, schváleného v roku 2015). Zapríčinil to Kyjev, ktorý nesplnil štyri dôležité podmienky.
Nepomohlo vtedy ani naliehanie Porošenka na šéfa Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera. Neobmäkčil ho. "V Bruseli čakajú od Kyjeva rýchle vytvorenie protikorupčného súdu, pretože zvlášť nás znepokojuje úroveň korupcie na Ukrajine,“ upozornil veľvyslanec EÚ v Kyjeve Hugues Mingarelli v rozhovore pre Ukrajinský rozhlas. (Návrh zákona o súde prijali, až keď platnosť programu pomoci vypršala.)
Ukrajina je odkázaná na úvery, čo prízvukuje jej exminister hospodárstva Viktor Suslov: "Nemôžeme si dovoliť znižovať objem pomoci od MMF. Veď aj projekty výstavby metra v Dnepri, Charkove a Kyjeve sú naviazané na financovanie zo zahraničia,“ povedal pre UNIAN. Štatistika mu dáva za pravdu. Zadlženosť Ukrajiny dosahuje až výšku ročného hrubého domáceho produktu, čo sa v prepočte približuje k 70 miliardám eur.