Cesta k mieru v Afganistane je stále krvavá

Je to už najdlhšia vojna v histórii Spojených štátov. Smrť troch českých vojakov v Afganistane cez víkend je tragická pripomienka, že konflikt v ázijskej krajine sa nekončí. Vojnu spustili útoky teroristickej organizácie Al-Kajdá 11. septembra 2001 na New York a Pentagon. Konflikt s mandátom Bezpečnostnej rady OSN sa potom začal v októbri. Po rýchlom páde talibanskej vlády, ktorá držala ochrannú ruku nad extrémistami pod vedením Usamu bin Ládina, sa boje s pribúdajúcimi rokmi zmenili na krvavé vyčkávanie. Zahraničné jednotky pod vedením USA v Afganistane stále zostávajú, lebo situácia je neistá. Taliban a ďalší teroristi zase predpokladajú, že odhodlanie Západu nakoniec nevydrží.

06.08.2018 16:00
AFGHANISTAN-ATTACK/ Foto: ,
Afganský policajt na mieste minulotýždňového útoku v Džalalabáde, pri ktorom zahynulo minimálne 15 ľudí a ku ktorému sa prihlásili teroristi z Islamského štátu.
debata (15)

V Afganistane je podľa ministerstva obrany aj 36 slovenských vojakov. Pôsobia v nebojovej misii NATO Resolute Support (Rozhodná podpora). Ich troch českých kolegov zabil samovražedný atentátnik, ktorý mal podľa informácií denníka New York Times iba okolo 18 rokov. K útoku pri americkej základni Bagrám, pri ktorom boli zranení aj dvaja afganskí vojaci a Američan, sa prihlásil Taliban.

"Sú niektoré indície, že nemusel byť sám, mohol mať spolupracovníkov,“ povedal pre Českú televíziu o útočníkovi Jiří Baloun, prvý zástupca náčelníka generálneho štátu českej armády. V službe v Afganistane zahynuli rotný Martin Marcin a desiatnici Kamil Beneš a Patrik Štěpánek. Do vlasti zosnulých prevezú zajtra armádnym špeciálom.

"V mojich očiach sú to hrdinovia, ktorí sa za hranicami Českej republiky podieľali na boji proti terorizmu. Celá krajina by na nich mala byť hrdá. Úprimnú sústrasť rodinám, príbuzným a kamarátom,“ vyhlásil náčelník generálneho štábu Aleš Opata.

NATO na júlovom summite v Bruseli podporilo pokračovanie operácie Resolute Support. V Afganistane v jej rámci pôsobí okolo 16-tisíc vojakov z 39 štátov, teda krajín aliancie a jej partnerov.

Nepriateľ môjho nepriateľa…

Aká je však budúcnosť Afganistanu? Situáciu komplikujú záujmy okolitých krajín – Pakistanu, Indie, Ruska a Číny. Rovnako aj fakt, že v krajine sa uchytila teroristická organizácia Islamský štát (IS).

"Za posledné mesiace sme boli svedkami pokusov opisovať Taliban ako tých lepších chlapcov v porovnaní s Islamským štátom. Ale nezabúdajme na príšerné útoky proti civilistom v januári v Kábule v hoteli Intercontinental a za použitia sanitiek,“ pripomenul pre Pravdu expert na Afganistan Jorrit Kamminga o masakrách, pri ktorých zahynulo takmer 150 ľudí. "Je pravda, že Taliban je viac miestna organizácia ako IS. Znamená to, že by bolo potrebné nájsť politické riešenie podobné mierovému procesu s Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie (FARC). Možno však medzi Talibanom a Islamským štátom nie je až taký rozdiel. Najmä ak sa pozrieme, odkiaľ pochádzajú niektorí bojovníci IS. Vidíme, že patrili k pakistanskému Talibanu,“ uviedol odborník z Holandského inštitútu pre medzinárodné vzťahy – Clingedeal.

V súvislosti s rivalitou Talibanu a IS sa objavujú úvahy, že ich súboj by sa dal použiť pri vytváraní mierového procesu. "Je to čudný zvrat. Zdá sa však, že USA a afganská vláda by sa mohli spoliehať na neľútostných talibanských nepriateľov, aby im pomohli zbaviť sa väčšieho zla a zároveň ukončili vojnu,“ napísal v komentátor denníka Guardian Simon Tisdall.

Podľa spoluzakladateľa Afganskej analytickej siete Thomasa Ruttiga to nie je veľmi reálne. "Nie vždy platí, že nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ. Nespájal by som aktivity IS a boj USA a Afgancov proti nemu s novými mierovými iniciatívami. Tie sú však sľubné,“ reagoval pre Pravdu Ruttig.

V júni Taliban vyhlásil počas mesiaca ramadán trojdňové prímerie, ktoré sa netýkalo zahraničných vojakov. Snaha vlády v Kábule o jeho predĺženie nikam neviedla. No na tento pokus nadviazalo stretnutie americkej delegácie pod vedením námestníčky rezortu diplomacie Alice Wellsovej so zástupcami Talibanu v Katare. O tejto schôdzke pred dvoma týždňami informoval denník Wall Street Journal.

Rôznorodé záujmy

Ruttig upozorňuje, že prípadný mierový proces má množstvo úskalí. "Je dobré, že Spojené štáty sú ochotné priamo sa rozprávať s Talibanom, hoci o tom vláda v Afganistane pochybuje. USA však tvrdia, že chcú zapojiť aj Kábul. Je to nevyhnutná podmienka. Taliban bude tiež musieť zľaviť zo svojich maximalistických požiadaviek. Teda z toho, že sa s Kábulom bude rozprávať až po stiahnutí západných vojsk. Je to nerealistické,“ myslí si Ruttig.

"A nie je to len o tom, kto bude vyjednávať s kým a kto koho vníma ako partnera na rokovanie,“ tvrdí Kamminga. "Nejde iba o snahu dostať zástupcov afganskej vlády a Talibanu do jednej miestnosti. Za posledné tri roky sa to nepodarilo. Keď však k tomu dôjde, stále bude potrebné brať do úvahy mimoriadne rôznorodé záujmy regionálnych hráčov ako Pakistan, Irán, Čína, Rusko a India. Trvalá mierová dohoda bude závisieť od toho, či sa podarí nájsť rovnováhu medzi ich rôznorodými agendami,“ dodal odborník.

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #Afganistan #terorizmus #Taliban #Vojna v Afganistane