Palij po druhej svetovej vojne tajil svoju nacistickú minulosť a tvrdil, že bol počas vojny roľníkom a robotníkom v továrni. Podarilo sa mu tak získať americké víza a neskôr v roku 1957 i občianstvo.
V USA následne žil mnoho rokov, až kým zhruba pred tromi desaťročiami vyšetrovatelia neobjavili jeho meno v zozname zamestnancov nacistických táborov a jeden z jeho vtedajších bývalých kolegov neprezradil, že žije „niekde v Amerike“.
„Každý klamal“
Palij v roku 1993 vyšetrovateľom z ministerstva spravodlivosti povedal, že ak by bol svojho času hovoril pravdu, víza by nikdy nedostal. „Každý klamal,“ dodal vtedy.
Sudca mu v roku 2003 odobral občianstvo za „účasť na činoch zameraných proti židovským civilistom“, ktorých sa dopustil ako dozorca vo vyhladzovacom tábore Trawniki, kde pracoval v roku 1943. O rok neskôr nariadil sudca i jeho deportáciu z USA. Palij sa k práci v tábore priznal, poprel však, že by bol spáchal akékoľvek vojnové zločiny.
Palija, ktorý sa narodil na území prislúchajúcom vtedajšiemu Poľsku a dnešnej Ukrajine, však následne odmietli prijať Nemecko, Poľsko i Ukrajina a on naďalej ostával žiť vo svojom dome v newyorskej štvrti Queens s manželkou Mariou (86). Proti jeho prítomnosti odvtedy často protestovala miestna židovská komunita.
K jeho deportácii, za ktorú sa zasadzovali newyorskí kongresmani, došlo po týždňoch diplomatických rokovaní, ktoré podľa Bieleho domu predstavovali jednu z priorít amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Nedostatok dôkazov
Nemecké ministerstvá vnútra ani spravodlivosti, ba ani úrad kancelárky Angely Merkelovej sa doposiaľ nevyjadril k tomu, čo presne sa v Nemecku s Palijom stane. Prokuratúra však už v minulosti uviedla, že voči nemu zrejme neexistuje dostatok dôkazov na to, aby ho súdili za spáchanie vojnových zločinov.
Ide o prvú deportáciu osoby spätej z nacistickým režimom zo Spojených štátov od roku 2009, keď USA do Nemecka vydali bývalého dozorcu v nacistickom vyhladzovacom tábore Sobibor Johna Demjanjuka. Toho následne krajinský súd v Mníchove odsúdil na päťročný trest väzenia za spoluúčasť na vražde vyše 28 000 obetí holokaustu. Proti tomuto verdiktu sa však odvolala prokuratúra i obhajoba. Demjanjuk zomrel vo veku 91 rokov, kým čakal na rozhodnutie o odvolaní.