"Ithaka bude opäť raz spojená s koncom modernej odysey, ktorá bola veľmi zložitá pre Grékov. Pôžičky recesie, škrtov a sociálneho ničenia sa konečne skončili,“ vyhlásil Tsipras podľa spravodajskej stránky denníka Kathimerini.
Rozdávanie placeba?
„Oslavy konca krízy sú pre nás mladých ľudí akoby nám rozdávali placebo. Je to chvíľa optimizmu, o ktorej viete, že nie je skutočná. Stále žijeme v podmienkach, ktoré nám nadiktovali dohody o pôžičkách a úsporných opatreniach. Je ťažké nájsť si platenú prácu. Preto tak veľa mladých ľudí odišlo do zahraničia,“ vyhlásila však pre denník USA Today 24-ročná nezamestnaná Grékyňa Eleni Polydoruová.
Podľa politológa Romana Gerodimosa z Bournemouthskej univerzity je skepsa ľudí viditeľná. "Málo Grékov skutočne verí, že toto je naozajstný znak obnovy hospodárstva a politického systému krajiny,“ reagoval Gerodimos pre Pravdu.
"Náš štát získal späť právo tvoriť si vlastnú budúcnosť,“ tvrdí však Tsipras.
Grécko stále musí riešiť viaceré problémy. V máji malo podľa štatistického úradu nezamestnanosť na úrovni 19,5 percenta. Medzi mladými ľuďmi do 24 rokov to však bolo až 39,7 percenta. Na druhej strane, vláda môže poukázať na pozitívny trend. V máji 2017 bola nezamestnanosť mladých 44-percentná. A 19,5 percenta Grékov bez práce je najnižšie číslo od septembra 2011.
"Občania čoskoro pocítia zmeny. Politická sloboda vlády bude oveľa väčšia ako doteraz,“ uviedol o konci programu pôžičiek podľa Kathimerini hovorca kabinetu Dimitris Canakopulos. "Nepredpokladám však, že Syriza bude schopná výrazne politicky získať zo skončenia programu pôžičiek. Nezabúdajme, že je to do istej miery len symbolické ukončenie dohôd. Vláda spojila Grécko s veľmi prísnymi politikami a opatreniami, ktoré bude potrebné v ďalších desaťročiach naplniť. Vládne istý optimizmus, čo sa týka makroekonomických čísiel a hospodárskeho rastu, ale určite sa vo väčšej miere neprejavuje medzi ľuďmi,“ pripomenul Gerodimos.
"Grécka ekonomika je stále pomerne krehká. Hospodárska obnova sa nie vždy prejavuje u slabšie zarábajúcich ľudí a tých, ktorých najviac postihli úsporné opatrenia,“ uviedol pre Pravdu aj politológ Theofanis Exadaktylos z univerzity v Surrey.
Na opatrný prístup Atény vyzýva ľavicový portugalský minister financií a šéf euroskupiny Mário Centeno. Podľa neho si Grécko bude riadiť svoje veci a vláda bude mať priestor, aby prispôsobila politiku podľa toho, čo chcú ľudia. "S prevzatím kontroly však prichádza aj zodpovednosť,“ pripomenul vo vyhlásení Centeno.
Politický boj
V krajine sa veľa hovorí o predčasných voľbách. Zdá sa však, že hlasovať o novom parlamente budú Gréci podľa plánu na budúci rok a Tsipras len urobí zmeny v kabinete. Voľby mimo riadneho termínu by si želala najmä pravicová Nová demokracia, ktorá v prieskumoch verejnej mienky vedie. V posledných prieskumoch mali konzervatívci od 30 do 36 percent podpory. Syriza sa pohybuje medzi 22 až 27 percentami.
Neonacistický Zlatý úsvit má popularitu od 8 do 11 percent a komunisti okolo sedem. Jazýčkom na váhach by mohla byť stredoľavicová aliancia Hnutie pre zmenu, ktorá v niektorých prieskumoch prekonala hranicu 10 percent.
"Koniec programu by mohol pomôcť Syrize. Ale všetky oslavy sú zatienené nedávnou tragédiou spôsobenou požiarmi pri Aténach. (Zahynulo takmer 100 ľudí, pozn. red.) Pre Syrizu je to čierny bod, ktorý pravdepodobne prispieva k pokračujúcej strate podpory,“ reagoval Exadaktylos. "Vláda sa snaží súčasný vývoj reprezentovať ako úspech. No je stále veľa hlasov, ktoré jej pripomínajú, ako premárnila prvé mesiace vládnutia. Syrizu tiež obviňujú z príliš nízkeho hospodárskeho rastu v porovnaní s Cyprom či Portugalskom, ktoré tiež vstúpili do programu pomoci,“ pripomenul Exadaktylos.
Európska komisia predpokladá v roku 2018 pre Grécko rast hrubého domáceho produktu vo výške 1,9 percenta. V prípade Portugalska je to 2,2 percenta a Cypru dokonca 3,6 percenta.