Putin po rozhovoroch s fínskym prezidentom Saulim Niinistöm v ruskom letovisku Soči označil minulomesačný summit s americkým lídrom Donaldom Trumpom v Helsinkách za pozitívny, ale Trumpovu administratívu obvinil z toho, že neustále postihuje Rusko sankciami.
„Pokiaľ ide o naše stretnutie s Trumpom, vnímam ho ako pozitívne a užitočné,“ povedal podľa tlačovej agentúry AP Putin. „Nikto neočakával, že počas dvojhodinového stretnutia sa urovnajú všetky sporné záležitosti, ale priamy rozhovor a výmena názorov sú vždy užitočné,“ dodal.
Sankcie proti krajine, akou je Rusko, nemajú zmysel
Hoci Trump sa snaží o bližšie vzťahy s Putinom, jeho administratíva zintenzívnila ekonomický tlak na Moskvu za jej akcie na Ukrajine a v Sýrii, ako aj za údajné snahy Ruska zasahovať do prezidentských volieb v USA v roku 2016 a narušiť ďalšie západné demokracie.Putin poznamenal, že „váhu má nielen postoj amerického prezidenta, ale aj takzvaného establišmentu, vládnucej vrstvy v širokom zmysle slova“.
Povedal, že americké sankcie sú „kontraproduktívne a nezmyselné, predovšetkým proti takej krajine ako Rusko“. Podľa jeho ďalších slov Moskva očakáva, že Washington si uvedomí ich nezmyselnosť a zapojí sa do konštruktívnej spolupráce.
Európa potrebuje Nord Stream 2
Trumpova administratíva uvalila v utorok proti Moskve ďalšie sankcie a na už aj tak dlhý zoznam zaradila dve spoločnosti a dvoch jednotlivcov, podozrivých z pokusu obísť skoršie americké sankcie zavedené v júni v reakcii na počítačové útoky. Jednou z týchto spoločností je slovenská firma Lacno s.r.o. Tá spolu s petrohradskou Vela-Marine Ltd pomohla ruskej spoločnosti Divetechnoservices obísť sankcie. Trumpova vláda sankcionovala aj dve ruské lodné prepravné spoločnosti pre podozrivé obchodovanie so Severnou Kóreou.
Ohľadne plynovodu Severný prúd 2 (Nord Stream 2) z Ruska cez Baltské more do Nemecka Putin povedal, že USA sa vyhrážajú sankciami zacielenými na tento projekt, ale Európa ho potrebuje, aby uspokojila svoje potreby v energetike.
Putin a ďalší ruskí predstavitelia tvrdia, že odpor USA voči novému plynovodu pramení z americkej túžby zbaviť sa silného konkurenta a presadiť svoje vlastné dodávky drahšieho skvapalneného zemného plynu do Európy.
Musia reagovať na NATO
„Rusko je ideálny zásobovateľ európskej ekonomiky. Sme pripravení konkurovať každému, ale očakávame férovú konkurenciu v súlade s medzinárodnými normami,“ zdôraznil Putin.
Ruský líder tiež poznamenal, že Rusko musí reagovať na rozmiestnenie jednotiek NATO pri svojich hraniciach. Zdôraznil, že Moskva je pripravená diskutovať o spôsoboch zvýšenia vzájomnej dôvery, akým je napríklad bezpečnosť vojenských preletov nad Pobaltím. Avšak dodal, že NATO nespolupracuje pri ruských návrhoch v tejto otázke.
„Nemyslím si, že myšlienka znížiť stupeň konfrontácie a zvýšiť úroveň bezpečia v Pobaltí je mŕtva. Je to presne naopak: stáva sa čoraz naliehavejšou,“ vyhlásil ruský prezident.
NATO: Akcie aliancie sú obranné
Severoatlantická aliancia odmietla tvrdenie Putina, že sily NATO vo východnej Európe predstavujú hrozbu pre Rusko. Aliancia dodala, že tieto sily sa nedajú ani porovnať s počtom vojakov rozmiestnených Moskvou.
„Kroky NATO sú obranné, primerané a úplne v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami,“ uviedla v e-maili pre tlačovú agentúru Reuters hovorkyňa NATO Oana Lungescová.
„NATO vyslalo do východnej časti aliancie 4000 vojakov – na odstrašenie akéhokoľvek prípadného napadnutia. Týchto vojakov nemožno porovnávať s divíziami vyslanými Ruskom. Je to v protiklade s Ruskom, ktoré má vojakov na Ukrajine, v Gruzínsku a Moldavsku proti vôli ich vlád,“ spresnila hovorkyňa NATO.
Takisto poprela Putinovo tvrdenie, že západná vojenská aliancia odmieta diskutovať s Ruskom o pravidlách pre vojenské prelety nad Pobaltím, a zdôraznila, že prelety boli témou na rôznych spoločných vojenských fórach.
„Pokiaľ ide o lietanie, o bezpečnosti vzdušného priestoru nad Pobaltím sme diskutovali na zasadnutí Rady NATO-Rusko,“ dodala Lungescová.