Radikálni pravičiari však vylepšili svoj výsledok z roku 2014 o 4,7 percenta. Dostali viac ako 1,1 milióna hlasov, čo je pri 7,5 milióna oprávnených voličov výrazná politická sila. Pred voľbami ostatné strany tvrdili, že so Švédskymi demokratmi nechcú nič mať. Výsledok hlasovania je však patový. Blok stredoľavicových strán, v ktorom sú sociálni demokrati, zelení a Ľavicová strana, získal v 349-člennom parlamente 144 kresiel. Stredopravicová aliancia umiernených, Strany stredu, kresťanských demokratov a liberálov má 143 postov. Nie sú to však úplne konečné výsledky, tie budú známe asi až zajtra.
Úloha krajnej pravice
V tejto situácii šéf Švédskych demokratov Jimmie Akesson vyhlásil, že jeho strana bude rozdávať karty. "Posilnili sme našu rolu jazýčka na váhach. Získame skutočný vplyv nad švédskou politikou,“ uviedol Akesson podľa portálu TheLocal.se. Podľa neho sú Švédski demokrati ozajstnými víťazmi volieb.
Expert na nordickú politiku Anders Widfeldt si myslí, že sa skutočne môže stať, že úloha Švédskych demokratov bude dôležitá. "Je to veľmi zložitá situácia a je ťažké niečo predpovedať. Možno najpravdepodobnejší scenár je, že líder umiernených Ulf Kristersson vytvorí menšinovú vládu spoločne s jednou alebo viacerými stranami stredopravej aliancie,“ reagoval pre Pravdu Widfeldt. "Povedal, že nebude rokovať so Švédskymi demokratmi a asi to dodrží. Ale oni stále môžu umožniť vytvorenie Kristerssonovej vlády. Problémy sa asi začnú vtedy, keď sa nový kabinet pustí do práce, napríklad, že sa bude snažiť schváliť rozpočet pred koncom roka. Švédski demokrati, ktorí vo voľbách posilnili, hoci nie až tak, ako čakali, budú žiadať väčší vplyv a môžu sa snažiť blokovať rozpočet. Situácia bude potom charakterizovaná neistotou a nestabilitou,“ uviedol expert.
Foto: TASR/AP, Anders Wiklund
Dá sa očakávať, že napriek tomu, že so Švédskymi demokratmi nechce nikto rokovať, Akesson bude minimálne mediálne aktívny. Keďže výsledok krajnej pravice nebol až taký výrazný, ako niektorí v jej radoch očakávali, šéf strany teraz musí ukázať, že aj tak môže mať vplyv na dianie na politickej scéne.
Švédski demokrati sú v parlamente len od roku 2010, keď získali 5,7 percenta hlasov, o štyri roky neskôr to bolo 12,9 percenta. Včera pozvali na politické rokovanie umiernených a aj kresťanských demokratov. Tieto dve strany vyjednávania odmietli.
K nárastu popularity Švédskych demokratov, ktorí majú korene v neonacistických združeniach, prispela finančná kríza v roku 2008. Ekonomická neistota potom mala vplyv na reakcie ľudí na utečeneckú vlnu od roku 2015. Švédsko prijalo 163-tisíc ľudí. Tieto faktory znamenali, že tradičné strany ustúpili z pozícií v mnohých krajinách Európy a ukázalo sa to aj vo Švédsku. Sociálni demokrati postupne strácajú, vo voľbách v roku 2014 bola ich popularita na úrovni 31 percent. Konzervatívna Umiernená strana mala pred štyrmi rokmi 23,3 percenta hlasov.
Rozdelená politika
"Ešte do roku 2010 sme mali vo Švédsku dva pomerne jednoliate politické bloky. Naľavo a napravo. Boli to dve aliancie, takmer to pripomínalo systém dvoch strán. Ale potom sa zjavili Švédski demokrati. Ich sila je taká, že momentálne je takmer nemožné, aby jeden z blokov získal parlamentnú väčšinu,“ pripomenul pre Pravdu Nicholas Aylott zo Södertörnskej univerzity v Štokholme. "Dá sa povedať, že to viedlo k tomu, že dve spomenuté politické skupiny sú menej jednotné ako ešte pred desiatimi rokmi. Švédski demokrati využili rôzne témy, aby rozdelili politické spojenectvá,“ vysvetlil Aylott.
Aké má teda Švédsko možnosti? Stredopravicová aliancia vyzvala Löfvena, aby skončil. "Táto vláda mala šancu. Musí rezignovať,“ vyhlásil Kristersson s tým, že chce zjednotiť krajinu a prevziať zodpovednosť. Löfven však apeluje na to, že politika blokov sa vo Švédsku skončila. Podľa neho je to založené aj na morálnej zodpovednosti za štát, lebo politika s nacistickými koreňmi ponúka len nenávisť a rozdelenie spoločnosti.
Politológ Aylotta však upozorňuje, že bude veľmi dôležité, koho konečné oficiálne výsledky potvrdia ako celkového víťaza s vyšším počtom kresiel v parlamente. Či to bude ľavicový blok, alebo pravicová aliancia.
"Rozhodnutie bude potom na Strane stredu a liberáloch. Povedali, že chcú vymeniť vládu. Ale nechcú byť v žiadnom prípade závislí od Švédskych demokratov. Ak ľavicový blok bude mať predsa len trocha navrch, hoci len máličko, očakával by som, že tieto dve spomenuté strany sa nakoniec rozhodnú tolerovať sociálnodemokratického premiéra,“ myslí si Aylott.