Hlasovanie Snemovne nemá účinnosť, pretože čestné občianstvo sa udeľuje spoločným uznesením oboch komôr kanadského parlamentu. Podľa informácií, ktoré Reuters získal od nemenovaného kanadského predstaviteľa, musí byť aj v opačnom prípade procedúra rovnaká. O zbavení Aun Schan Su Ťij čestného občianstva, ktoré jej udelili v roku 2007, by mal tak hlasovať ešte aj Senát.
Kanadský premiér Justin Trudeau v stredu novinárom síce povedal, že proti takémuto kroku nenamieta a potvrdil, že parlament ho zvažuje. Odobratie občianstva Su Ťij však podľa neho krízu v Mjanmarsku neukončí.
Dolná komora kanadského parlamentu prijala v uplynulom týždni taktiež jednomyseľné rozhodnutie, v ktorom označila zabíjanie mjanmarských Rohingov za genocídu.
Laureátke Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij udelili v Kanade čestné občianstvo v roku 2007 za jej úlohu pri presadzovaní demokratických zmien v Mjanmarsku.
Su Ťij, zastávajúca funkciu štátnej radkyne, ktorá zodpovedá úradu premiéra, bola v ostatnom čase opakovane kritizovaná za to, že sa nevyjadrila k zásahu armády v Rakhinskom štáte.
Medzinárodné spoločenstvo mjanmarskú armádu obviňuje z rozsiahleho porušovania ľudských práv a genocídy: zo znásilňovania, vrážd, mučenia a podpaľovania dedín moslimskej menšiny Rohingov. Čo od vlaňajšieho augusta viedlo k úteku približne 700 000 Rohingov do susedného Bangladéša.
OSN nedávno vyhlásila, že hlavní velitelia mjanmarskej armády by mali byť stíhaní pre možnú genocídu spáchanú voči Rohingom počas nepokojov.