Aký bol váš hlavný odkaz pre ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova v čase, keď sa opäť zvyšuje napätie medzi Západom a Kremľom aj v súvislosti s rôznymi odhaleniami aktivít Moskvy, ako sú hackerské útoky?
Venovali sme sa trom tematickým okruhom. Prvým boli naše bilaterálne vzťahy a konkrétne otázky spolupráce. Druhým bola príprava na slovenské predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Prechádzali sme si pomerne podrobne agendu a problémy. Využil som to, aby som si vypočul názory ruskej strany, ako sa dá posunúť dopredu. Samozrejme, venovali sme sa situácii na Ukrajine. A tretí tematický okruh sa týkal medzinárodných tém ako Irán, Sýria, Kórejský polostrov a vývoj na Balkáne.
Ukrajina je pre slovenské predsedníctvo v OBSE zásadná téma. Čo v tejto súvislosti zaznelo od ruských predstaviteľov?
Potvrdenie toho, že jedinou platformou na vyriešenie ukrajinského konfliktu sú minské dohody. A viac-menej zopakovanie pozícií ruskej strany, ako vníma ich plnenie a úlohu jednotlivých strán.
Aký je slovenský postoj?
Boli by sme radi, keby sa počas nášho predsedníctva OBSE veci posunuli dopredu. V každom prípade sa o to budeme usilovať. Informoval som môjho partnera, že jednou z našich priorít bude sústredenie sa na obyčajných ľudí, ktorých zasiahol konflikt. Chceme zlepšiť ich životné podmienky, ako je zásobovanie základnými surovinami či prekračovanie kontrolných bodov. Požiadal som v tom o podporu ministra Lavrova.
Rusko má značnú kontrolu nad separatistickými republikami na východe Ukrajiny. Keď ste hovorili o uľahčení života ľudí, aký bol v Moskve ohlas?
Spojil by som dve návštevy, ktoré som práve absolvoval. Minulý týždeň som bol v Kyjeve. Teraz v Moskve. Téma OBSE bola výrazne prítomná počas oboch. Partnerom som mal možnosť predstaviť naše priority a vidieť, ako vnímajú situáciu v Kyjeve a Moskve. Po týchto rozhovoroch mám konkrétnejšiu predstavu, kde môžu byť hranice našich ambícií. Je to veľmi užitočné pre naše predsedníctvo.
Znížili ste slovenské ambície po týchto dvoch návštevách?
Dalo by sa povedať, že som ich spresnil. Nehovoril by som, či sú väčšie alebo menšie. Sú konkrétnejšie. Chceme byť užitočné predsedníctvo OBSE a byť ambiciózni a realistickí.
Podľa agentúry TASS Lavrov vyhlásil, že úzke vzťahy so Slovenskom pomôžu prehĺbiť spoluprácu Ruska a Európy. To je asi trocha prehnané vyhlásenie. Aký je hlavný motív slovensko-ruských vzťahov?
Ich hlavný rozmer je ekonomický a energetický. Hospodárske čísla sú lepšie. Po zavedení sankcií išlo o výrazný prepad, ale vlani sa vzájomný obchod zvýšil o 22 percent, o takmer 20 percent viac ruských turistov navštívilo Slovensko. Na budúci týždeň sa stretne zmiešaná komisia pre ekonomickú a vedeckotechnickú spoluprácu pod vedením ministra hospodárstva Petra Žigu za slovenskú stranu. V Moskve som hovoril aj o atómovej energetike a energetike ako takej. Samozrejme, dotkli sme sa témy plynovodu Nord Stream 2. A tiež praktických otázok, ako sú licencie na opravu vrtuľníkov sovietskej výroby pre afganskú armádu v Leteckých opravovniach Trenčín.
V súvislosti s protiruskými sankciami predseda NR SR Andrej Danko vyhlásil, že už dlho trvať nebudú. Vie predseda SNS niečo, čo ostatní nevedia?
Neviem. Predpokladám, že vyjadril svoje prianie. Vieme, prečo sme zaviedli sankcie. A vieme, aké sú podmienky na to, aby prestali platiť. Počas návštevy Moskvy som zopakoval, že Slovensko principiálne nie je priateľom sankcií. Sme však lojálnym členom Európskej únie a vieme, prečo sa sankcie zaviedli. Vnímame ich ako nástroj politiky, nie ako samotnú politiku. Verím, že nastane situácia, keď sankcie prestanú platiť. Nemyslím si však, že EÚ prijme jednostranné rozhodnutie bez toho, aby sa niečo zmenilo na situácii, pre ktorú sme opatrenia prijali.
Zase je to však príklad toho ako v zahraničnej politike Slovenska, ktorú reprezentujete, niečo hovoríte vy a iné tvrdia niektorí predstavitelia strán vládnej koalície.
Nie je potrebné to dramatizovať. Za zahraničnú politiku podľa ústavy zodpovedá slovenská vláda. Naša pozícia a línia je jasná, transparentná a verejnosť ju dobre pozná. Ak zaznejú tóny, ktoré idú iným smerom, tak to nie je na prospech veci. Ale netreba z toho robiť ťažkú drámu.
Hovorili ste s ministrom Lavrovom o najnovších obvineniach slovenských spojencov ako Holandsko proti Rusku, ktoré malo pripravovať hackerský útok aj proti Organizácii pre zákaz chemických zbraní (OPCW)? Moskva to odmieta.
Nebol to predmet rokovaní.
Akým spôsobom to ovplyvňuje zahraničnopolitické postoje Slovenska k Rusku?
Pochopiteľne, že ako člen EÚ, NATO aj OPCW sme súčasťou týchto procesov. Máme stanoviská od našich partnerov a prijímame rozhodnutia v súlade s pôsobením v spomenutých organizáciách. Napätie na medzinárodnej scéne existuje. Všetci sme si toho vedomí a nevyhli sme sa tejto téme ani pri jednom z rokovaní. Bolo pre mňa dôležite, že dialóg s takým veľkým globálnom hráčom, ako je Rusko, musí pokračovať. Je to cesta k riešeniu problémov a názorových nezhôd. Urobili sme si inventúru vzťahov a pomenovali sme veci, na ktoré máme odlišný názor, a tie, kde sa vieme pohnúť vpred.
Vrátim sa ešte k téme Nord Stream 2. Aký slovenský postoj na tento plynovod ste v Moskve prezentovali?
Je známe, ako to vidíme. Nevnímame Nord Stream 2 len ako ekonomický projekt, ale cítime v ňom aj geopolitickú dimenziu. Nechceme, aby znamenal oslabenie energetickej bezpečnosti a nezávislosti EÚ. Pre Slovensko je životne dôležité, aby trasa cez nás a cez Ukrajinu zostala zachovaná. Rusko vníma Nord Stream 2 ako ekonomický projekt. Ale uznáva potrebu zachovania ukrajinskej vetvy. O konkrétnych parametroch a objemoch plynu, ktorý by cez ňu šiel, pokračujú trojstranné rokovania medzi Kyjevom, Moskvou a EÚ.
Dostali ste čestný doktorát na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO). Zvažovali ste jeho prijatie, keďže táto univerzita trestala kritikov anexie Krymu, ako bol napríklad historik Andrej Zubov?
MGIMO je jedna z najuznávanejších a najrešpektovanejších univerzít na svete. Som jej absolventom. Vážim si, že sa mi rozhodla udeliť doktorát. To, že na Slovensku si niektorí ľudia nevedia priznať fakty, nie je pre mňa podstatné pri rozhodovaní.