CSU doteraz rozhodne nebola zvyknutá prehrávať. Od druhej svetovej vojny vyhrala všetky krajinské voľby s výnimkou jediných v roku 1950. Desaťkrát dostala absolútnu väčšinu hlasov a od polovice sedemdesiatych rokov do roku 2003 si dokonca udržiavala podporu viac ako 60 percent voličov.
Na jednofarebný kabinet, aké zostavovala s jedinou výnimkou od začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia, bude môcť bavorská „štátostrana“ po terajších voľbách zabudnúť. Posledné prieskumy jej predpovedajú zisk 33 percent hlasov. Je to síce výsledok, aký by väčšina politických strán v Európe brala všetkými desiatimi, pre CSU, ktorá si v 13-miliónovej spolkovej krajine odvykla deliť sa o moc, sa však rovná hotovej katastrofe. Pred piatimi rokmi CSU dostala bezmála o pätnásť percentuálnych bodov viac, čo jej stačilo na zachovanie si väčšiny v krajinskom sneme. Hoci post krajinského premiéra by si mala znova udržať, na zostavenie vlády bude potrebovať koaličného partnera.
Kým CSU hrozí historický prepad, z jej slabosti ťažia dve kardinálne odlišné strany – Zelení a krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD). Proeurópski a migrácii otvorení Zelení majú šancu zdvojnásobiť svoj zisk z predchádzajúcich volieb a euroskeptická, protiimigračná a islamofóbna AfD sa takmer isto po prvý raz prebojuje do bavorského parlamentu.
Zeleným predpovedajú prieskumy zisk 18 percent hlasov a AfD 14 percent. Hoci obe strany majú úplne protichodné zameranie, ťažia každá svojím spôsobom z neschopnosti CSU presvedčiť voličov, že vládnuca garnitúra má dobrý recept na riešenie otázky migrácie.
Ľudia si radšej volia originál
Politici CSU na čele so svojím predsedom a spolkovým ministrom vnútra Horstom Seehoferom tento rok v snahe získať späť voličov AfD vystupňovali protiimigračnú rétoriku. Ani niekoľko protiimigračných opatrení vrátane zriadenia bavorskej pohraničnej stráže však k oslabeniu AfD neviedlo. „Ľudia jednoducho radšej volia originál,“ vysvetľuje politologička Ursula Münchová, podľa ktorej CSU napodobňovaním protestnej strany nemohla zabodovať. Seehoferova strana, naopak, stratila podporu časti liberálov, ktorí sa priklonili k Zeleným. „Mnohí voliči nám hovoria, že to, ako sa teraz CSU správa, ten jazyk, to nariadenie povinného vyvesovania krížov na budovách, že to nie je ich Bavorsko,“ vysvetľuje prílev niekdajších voličov CSU k Zeleným ich volebná líderka Katharina Schulzeová.
CSU sa pred voľbami zaprisahala, že ani s AfD, ani postkomunistickou Ľavicou do vlády za žiadnych okolností nepôjde. Zelených, napriek veľkým programovým rozdielom, však spomedzi potenciálnych koaličných partnerov vopred nevylúčila.
„S nami sa dá vždy hovoriť o ekologickej a spravodlivej politike, ale nie o protieurópskej a autoritárskej,“ vymedzila mantinely bavorských Zelených pred možným koaličnými vyjednávaniami ich volebná líderka Schulzeová.