Podľa tureckých novín Middle East Eye s odvolaním sa na zdroj, ktorý si vypočul zvukový záznam, zavraždenie novinára trvalo sedem minút. Turecká snúbenica novinára Hatice Cengizová je na príkaz úradu istanbulského guvernéra pod policajnou ochranou.
Minister sa dušuje
„Úrady sa usilujú nájsť telo mŕtveho a vrahovia ponesú zodpovednosť,“ povedal minister, pričom prvýkrát použil termín vražda. Incident charakterizoval ako „výnimočnú chybu“ a „kardinálne a závažné pochybenie“. Korunný princ Salmán vraj o ničom nevedel. V takom prípade by to podľa mnohých mohlo svedčiť o tom, že sa mu situácia vymkla z rúk. Je to však v absolutistickej monarchii vylúčené. Salmán totiž stále drží v rukách nitky saudskej moci.
„Neexistoval žiaden princov rozkaz zabiť novinára či ho uniesť,“ tvrdil napriek všetkému aj v nedeľu minister Ádil Džubajr. Väčšina kritikov kontroverzného postoja Rijádu za tým však vidí pokusy odpútať pozornosť od chorobne ambiciózneho korunného princa Salmána. Rovnako ako za pondelkovým telefonátom kráľa, ako aj princa Salmána synovi zavraždeného novinára. Podľa agentúry SPA mu „vyjadrili sústrasť“.
Nemci zastavili vývoz zbraní
Rijád od 2. novembra, keď sa za Chášakdžím zatvorili dvere na konzuláte v Istanbule, niekoľkokrát zmenil informácie o osude kritika vládnej moci v Saudskej Arábii. Najnovšiemu tvrdeniu, že zomrel na následky „pästného súboja“, keď ho časť pätnásťčlennej skupiny saudskoarabských agentov neúspešne prehovárala dobrovoľne sa vrátiť do vlasti, sotva kto verí. Potvrdzujú to napokon reakcie hlavne Nemecka, Francúzska, Británie, ale aj Kanady či Austrálie. Berlín v pondelok dokonca pozastavil export zbraní do Saudskej Arábie.
Nemecká vláda pred časom schválila ich export do monarchie v hodnote 400 miliónov eur. Viac zbraní vyváža Nemecko iba do Alžírska. Na zastavenie exportu vyzval Berlín aj ďalšie členské krajiny únie. Zatiaľ bez reakcie. Reagovali však USA, pravdepodobne aj pod tureckým účelovým „dávkovaním“ informácií o podrobnostiach. V utorok chce prezident Recep Erdogan ďalším únikom informácií zasadiť poslednú ranu odporujúcemu Rijádu. Podľa AP sa tak má stať na rokovaní vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP). Podľa Erdogana sa musia tieto informácie zverejniť, „pretože požadujeme spravodlivosť“.
USA aj Rusko opatrne reagujú
„Ak sa dokáže, že išlo o pripravovanú vraždu, tak následky budú pre monarchiu tvrdé,“ vyhlásil v očakávaní nových faktov v nedeľu prezident USA Donald Trump. V americkom prípade ide o obchod vo výške až 110 miliárd dolárov. Prezident Trump však na prvé miesto kladie snahu „udržať pracovné miesta pre tisíce ľudí pracujúcich v zbrojnom priemysle“.
Jedinými, čo podporili neudržateľný postoj Rijádu, boli Kuvajt, Egypt, Bahrajn a Spojené arabské emiráty, susedia monarchie v oblasti.
Postoj Moskvy vyjadril v pondelok námestník ministra zahraničných vecí Michail Bogdanov. „Čakáme na konečné výsledky vyšetrovania. Chce to trpezlivosť,“ vyhlásil diplomat s tým, že napriek všetkému pokračujú prípravy vopred plánovanej oficiálnej návštevy prezidenta Vladimira Putina do Saudskej Arábie. V tejto súvislosti je zaujímavá reakcia na škandál Jürgena Hardta, poslanca nemeckého parlamentu z frakcie CDU/CSU.
Reálpolitika, alebo dekórum?
„Nemôžeme prinútiť Saudskú Arábiu a jej kráľovskú rodinu správať sa tak, ako by sme si predstavovali. Namiesto toho musíme riešiť konkrétne problémy. Politici musia viesť dialóg vrátane s kolegami, s ktorých postojmi a konaním nesúhlasia,“ upozornil odborník na medzinárodné vzťahy v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk.
Podľa niektorých politológov v súčasnosti ani tak nezáleží na tom, čo sa bude diať v Rijáde, ako skôr vo Washingtone. Mnohí sa preto pýtajú. Čo preváži? Úsilie udržať si ľudskoprávne dekórum aj za cenu oslabenia významného spojenectva? Alebo to bude reálpolitika, ktorá opomenie jednu mŕtvolu, nech ju čo i rozštvrtili? Alebo sa Washingtonu podarí spojiť spomínané protiklady? A to všetko na pozadí jarnej deklarácie USA, viacerých členov únie a kolektívne celého NATO, podľa ktorého „musíme sa solidárne a jednotne postaviť za Britániu, pretože pokus o vraždu ruského prebehlíka Skripaľa a jeho dcéry jedom novičok sa odohral na území členskej krajiny aliancie“. Následne NATO uvalilo sankcie proti Moskve, ktorej bez dôkazov pripísalo zodpovednosť za útok.