Podobnosť oboch havárií pripustil podľa amerického časopisu riaditeľ sekcie Roskosmosu pre pilotované lety Sergej Krikaľov. V oboch prípadoch došlo k výpadku signálu zo snímača, ktorý spôsobil chybné oddelenie bočného motora nosnej rakety. Havária z marca 1986, pri ktorej sa zrútila raketa so sovietskou vojenskou družicou, bola do tohtoročného incidentu poslednou katastrofou väčšinou spoľahlivo fungujúcich Sojuzov.
Ruskí odborníci podľa časopisu rekonštruovali celý reťazec udalostí, ktorý k havárii z 11. októbra viedol. Výsledky majú byť známe už čoskoro a nový štart Sojuzu sa vraj môže uskutočniť už na prelome novembra a decembra. Zatiaľ sa predpokladalo, že budúci Sojuz odštartuje až na budúci rok na jar, nanajvýš koncom tohto roka.
Manažéra poslali do väzenia za ohrozenie kozmických štartov
Na dva roky väzenia odsúdil v pondelok súd v ruskej Voroneži riadiaceho pracovníka miestneho závodu, ktorý údajne porušením technologických pravidiel ohrozil úspešnosť štartov ruských kozmických rakiet. Oznámila to agentúra TASS. Odsúdený Alexandr Tyčinin podľa súdu „ohrozil záujmy štátu a autoritu Ruska ako poprednej kozmickej mocnosti“.
Rusko už zhruba sedem rokov zápasí s vážnym poruchami kozmickej techniky, ktoré naposledy skoro stáli život dvojčlennú posádku rakety Sojuz. Podľa ruských médií bývajú problémy spôsobené nedisciplinovanosťou, nedbalosťou, ale údajne aj sabotážami.
Tyčinin ako vedúci pracovník podľa súdu kryl porušenie technologickej disciplíny pri výrobe motorov pre druhý a tretí stupeň nosnej rakety Proton. Chybné súčiastky, vyrobené medzi februárom a septembrom 2015, museli všetky nahradiť novými a zničené. Odsúdený údajne spôsobil štátu škodu 112 miliónov rubľov.
Za posledných desať rokov Rusko stratilo štyri rakety Proton. V období, keď sa mali vo voronežskom závode montovať chybné komponenty, spadol Proton nesúci mexický satelit. Podľa vtedajšej správy agentúry TASS z mája 2015 došlo krátko po štarte k „neštandardnej situácii“.