Bola návšteva francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona dôkazom, že sa viac zaujíma o Slovensko, respektíve o tunajší región, ako to bývalo v prípade jeho predchodcov?
Francúzsky prezident bilaterálne navštívil Slovensko ako prvú krajinu strednej Európy. Samozrejme, že nemožno neoceniť, že ak sme na vôbec prvú návštevu šéfa Elyzejského paláca po získaní samostatnosti – v osobe Francoisa Hollanda – museli čakať takmer 21 rokov, prezident Macron Slovensko navštívil ani nie poldruha roka po získaní mandátu. Významným argumentom v prospech načasovania návštevy bola nepochybne aj storočnica vzniku Československej republiky a úloha Francúzska.
Macron má viacero dôležitých predstáv o reformách EÚ, zvlášť eurozóny. Čo sa Slovensku pozdáva na jeho myšlienkach a, naopak, s čím sa nemôže stotožniť?
Máme totožnú filozofiu v tom, že chceme dotiahnuť do konca rozpracované projekty, najmä v oblasti eurozóny, na čo potrebujeme – pokiaľ ide o ekonomický cyklus – využiť súčasné „priaznivé počasie". Na základe rokovaní možno konštatovať aj blízkosť v inej oblasti – v záujme, aby občania vnímali EÚ ako štruktúru, ktorá v tomto zložitom období všemožne chráni ich záujmy.
Slovensko je člen visegrádskej skupiny, známej pod skratkou V4. S Českom má Francúzsko dobré vzťahy, čo sa nedá povedať o Poľsku a Maďarsku. Ako je Slovensko vnímané v politických kruhoch v Paríži ako štvrtý štát z V4?
Je vnímané najmä ako krajina nielen zemepisne, ale aj vďaka v rámci V4 výnimočnému členstvu v eurozóne, ako aj vďaka vysokej podpore pre EÚ a tak vidia Slovensko pevne ukotvené v projekte európskej integrácie. A ako to zaznelo v Bratislave od prezidenta Macrona, Slovenská republika je považovaná za člena, ktorý má nielen záujem, ale aj kapacitu prispieť k rozvoju európskeho projektu.
Francúzsko predstavuje obrovský trh v EÚ. Darí sa slovenským výrobcom preraziť naň, alebo je situácia neuspokojivá? Kde vidíte dosiaľ hlavné nevyužité obchodné príležitosti na francúzskom trhu?
Pre Slovensko je francúzsky trh ôsmym najvýznamnejším exportným teritóriom. To nie je zlé, ak si uvedomíme, že prvé miesta celkom prirodzene zaujímajú najmä susedné štáty a Nemecko, ako historický hospodársky partner. Čo neznamená, že sa nehľadajú ďalšie možnosti hospodárskej spolupráce napríklad vo vývoze niektorých špecifických druhov potravín, v kooperácii zbrojoviek a strojárskeho priemyslu všeobecne alebo v subdodávkach pre silný letecký priemysel vo Francúzsku.
Francúzi sú svetoznámi milovníci vína, známi vysokými nárokmi na tento mok. V posledných rokoch začali bodovať vo Francúzsku aj slovenskí vinári. Čím si získali tamojších zákazníkov? Je pravda, že niektoré vína zo Slovenska dokonca ponúkajú parížske reštaurácie so slávnymi michelinskými hviezdičkami?
Myslím, že rozhodujúcim spôsobom k poznateľnosti slovenského vína vo Francúzsku prispela pravidelná silná účasť slovenských vín na kvalitne obsadenej parížskej súťaži Vinalies Internationales a výsledky, o ktorých pravidelne informuje aj denník Pravda, ale aj spolupráca slovenských vinárov s Cité du Vin, teda najvýznamnejšou európskou stálou expozíciou vína v Bordeaux, ktorú umožnilo angažmán slovenského rezortu pôdohospodárstva. Bodujeme tu čímsi, čo zvyknem nazývať butikové vína, ale veď presne to je naša šanca takrečeno v tyle vinárskej veľmoci. A pokiaľ ide o michelinské hviezdy, väčšou satisfakciou pre mňa ako veľvyslanca by bolo prispieť k tomu, aby nejaké konečne pristáli na Slovensku.