„Cieľom týchto krokov je vychýliť svet z rovnováhy. Nechceme žiť v imperialistickom svete. Nastolíme túto otázku na summite (nadchádzajúci víkend) v Paríži,“ povedal Erdogan v parlamente novinárom. Ďalšia vlna sankcií sa okrem energetického sektora týka napríklad aj lodnej a leteckej dopravy a bankovníctva.
„Takými sankciami sa rozhodne riadiť nebudeme. Kúpime desať miliónov kubických metrov zemného plynu. Nemôžeme nechať našich ľudí v zime mrznúť,“ dodal turecký prezident.
Erdogan sa má tento víkend zúčastniť summitu, ktorý sa v Paríži koná ako spomienka konca prvej svetovej vojny. Očakáva sa, že tu bude s Trumpom okrem obnovených sankcií voči Iránu rokovať aj o situácii v Sýrii.
K novej vlne amerických sankcií sa v Japonsku vyjadril aj turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoglu. Bolo by podľa neho nebezpečné Irán izolovať. Dodal, že krajiny ako Turecko či Japonsko môžu dodávky energií diverzifikovať len s ťažkosťami.
Osmička s výnimkou
Napätie medzi Teheránom a Washingtonom vyostril Trump, keď tento rok v máji oznámil odstúpenie od jadrovej dohody svetových mocností s Iránom z roku 2015. Dohodu, v ktorej sa Teherán zaviazal obmedziť svoj jadrový program výmenou za zrušenie s ním spojených sankcií, uzavrel za USA predchádzajúci prezident Barack Obama. Podpísali ju tiež Francúzsko, Británia, Nemecko, Čína, Rusko a EÚ, ktoré odstúpenie USA od dohody kritizovali.
Spojené štáty obnovili k pondelku všetky sankcie zrušené v rámci tejto jadrovej dohody a navyše ich ešte zosilnili. Zaviedli ich v dvoch vlnách – prvá časť od augusta, druhú od pondelka. USA však udelili výnimky pre humanitárny dovoz, ktorý by mohol zahŕňať potraviny či lieky. Osmičke štátom – Číne, Indii, Japonsku, Južnej Kórei, Taiwanu, Turecku, Grécku a Taliansku – Washington umožní naďalej dovážať z Iránu ropu. Zo sankcií sú tak dočasne vyňatí najväčší dovozcovia iránskej ropy, ktorí budú môcť nákupy obmedzovať pozvoľnejším tempom.