Pri špekuláciách médií, že pocta sa tentoraz ujde aj Pétainovi, prilial olej do ohňa samotný prezident Emmanuel Macron, keď Pétaina označil za „veľkého vojaka“ počas prvej svetovej vojny. „Je legitímne, že si ctíme maršalov, ktorí priviedli Francúzsko k víťazstvu,“ povedal Macron počas návštevy mesta Charleville-Mézières v rámci týždňovej cesty po niekdajších miestach ťažkých bojov. „Bol veľký vojak, to je fakt,“ povedal o Pétainovi s tým, že pripomenul jeho „zhubné rozhodnutia“ počas druhej svetovej vojny.
V krajine to vyvolalo pobúrenie. Šéf francúzskych židovských organizácií zostal šokovaný. „Pétain dovolil deportáciu 76-tisíc francúzskych Židov do vyhladzovacích táborov. Podpísal protižidovský zákon, ktorý znamenal vyhodenie Židov z verejných funkcií, škôl a nútil ich nosiť židovskú hviezdu,“ pripomenul Francis Falifat, šéf asociácie francúzskych židovských združení.
„Pétain bol zradca a antisemita,“ napísal na twitteri šéf krajnej ľavice Jean-Luc Melenchon. „Macron, tentoraz si zašiel priďaleko,“ odkázal Melenchon svojmu niekdajšiemu rivalovi v prezidentských voľbách. „Pétain by mal zostať v odpadkovom koši histórie,“ vyhlásil tiež komunistický poslanec Ian Brossat. Aj senátor za pravicových Republikánov Alain Houpert odporučil prezidentovi, aby si na pocty vybral radšej inú historickú osobnosť.
Hanba Francúzska
Maršal, ktorého meno sa stalo hanbou Francúzska, bol počas prvej svetovej vojny považovaný za výborného vojenského taktika. Francúzsku armádu v roku 1916 priviedol k víťazstvu v bitke pri Verdune, čím zastavil nemecký postup. Bitka trvala desať mesiacov a zomrelo v nej vyše 300-tisíc francúzskych a nemeckých vojakov.
Neskôr počas druhej svetovej vojny v rokoch 1940–1944 však Pétain stál na čele tzv. vichystického režimu v neokupovanej časti Francúzska. Pétainov režim so sídlom vo Vichy kolaboroval s nacistickými okupantmi, prenasledoval ľudí z hnutia odporu a umožnil deportáciu Židov do koncentračných táborov. Po vojne Pétaina zatkli a odsúdili na trest smrti za vlastizradu. Neskôr mu trest zmenili na doživotné väzenie. Zomrel v roku 1951 ako 95-ročný.
Pod tlakom verejnej kritiky napokon Elyzejský palác oznámil, že Pétain nebude v sobotu ocenený – vence sa budú klásť piatim generálom pochovaným v Invalidovni. Na sobotňajšiu akciu do Invalidovne Macron nepôjde, jeho vojenský poradca položí veniec k hrobke generála Focha. Samotný Macron označil verejnú kritiku za „falošnú polemiku“, na programe nikdy podľa neho nebolo vyzdvihovanie jednotlivca. Nemá v úmysle ospravedlňovať Pétaina, ktorý bol „spoluvinný za vážne zločiny“. „Vždy budem bojovať proti antisemitizmu,“ dodal.
Hlavné oslavy stého výročia konca prvej svetovej vojny budú v nedeľu v Paríži.